Vojna nás, teda moju rodinu riadne vyplieskala a ponaháňala po Európe.
Chvíľu to vyzeralo, že sa budeme tešiť zo života, kým nejaký komunista nevykradol sklad zbraní, aby sa mohol promenádovať s puškami na pleci Benešovi pod oknami, kým nevytvorí vládu len z komunistov. Zabudli že, Jan Masaryk ním nie je, že on len tradične vtipkuje, tak ho vyhodili z okna impozantného Černínskeho paláca. No a potom nastalo dlhé a bolestivé mlátenie, ale nie slamy, aby sme mali chleba, ako pánboh prikázal, ale ľudí čo niečo vedeli a tvorili. Museli ťažiť uran na bombu, lebo len svetová bomba nás zachráni. Chruščov dal pokyn a slnko vyšlo druhýkrát za deň. Iste sa na to dívali s celým politbyrom z hotela Metropol, kde ich obsluhoval z domáceho väzenia posledný vážny aristokrat gróf Rostov, ktorý nezabudol, ako dali pokyn na zohavenie desaťtisíc fliaš vína, lebo si nový čašník člen tajnej polície nevedel zapamätať ich názov. Len farbu a potom mal zmätok v podávaní správ, ktoré nemali hlavu ani pätu. Nuž ale o to nešlo, hlavne že sme bojovali za trvalé oslobodenie duše a tela s celým svetom, ktorý bránil nášmu proletariátu v rozvoji od Aljašky po Aljašku. Keď už nebolo treba bojovať, a jednému so škvrnou na temene to akosi dochádzalo a nedbal, aby sa aj zbytočné múry zvalili, aby si ľudia mohli v rodine podať ruky. Vyšli na povrch Zeme hyeny, ktoré išli vybrať štátnu kasu, ktorú im proletariát našetril a zasa tá deľba koristi nevychádza, jeden chce viac. Je veľa zradcov a nevďačníkov, ktorých treba pozabíjať ako škodnú. A tak tu máme ministra, ktorý sa vyhráža, že keď jeho pán dá pokyn, on bude súhlasiť so spálením zeme, ako to už za Napoleona otestovali, aby ho ráno potešili, keď už Moskvu dobyl.
Armáda sa sťahuje, ale kam? Mohla by už konečne pustiť vojačikov domov, čo poviete? Ideme strihať meter?