reklama

Kto to vie?

Ten povie.  „po A treba povedať B“ Ľudia reagujú na kritiku, že dobre máte pravdu, ale po A treba povedať B. Sú nedočkaví, niektorí by už chceli aj C! Jeden sa vzdáva, už nechce predčasné voľby, ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Už to moc smrdelo, že bojuje za slobodu svojich súdruhov.

A čo vy? Ste nerozhodnutí, čo ďalej? Veď žijeme! Poniektorí sme už po COVIDe a dúfame, že nabudúce sa nám už telo úplne nerozpadne. Môj lekár, vášnivý skialpinista mi máva z hustej hmly Martinských Holí a ja len predpokladám, že ho nevidím naposledy.

Jeden kritizuje, ale nevidí východiská. Nikto nevie povedať, čo zaberá skutočne, čo je tým pravým liekom. Na trhu je však Ivermectin, cena ako počúvam stúpa, ako panika, že je všetko v kýbli. Mal by som aspoň jednu tabletu kúpiť a vyskúšať to na mojom psovi, či ho aspoň odčervím, mne už červík hlodá dušu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aspoň jeden krok do neznáma, hľadania riešenia, ak podstúpime test. Fakt je mi tá choroba stále neznáma, ako naši otcovia hovorili a písali, Terra incognita-neprebádaná zem! Bol som už na štyroch testoch, všetky vyšli negatívne, 3xAg či 1xPCR. V našom paneláku žije cca 70 ľudí, jeden vchod, evakuačný je zamurovaný, aby sme nestihli ak by sme chceli a museli, nikoho ani požiarnikov to okrem mňa netrápi.

A takto mi to pripadá v tejto pandémii, nikto sa nevie ideálne rozhodovať, NIKTO nemá všetky informácie. Všetci kompetentní len brzdia. Brzdia žiaľ všetko, len chorobu nie! V našom dome už to mali všetci. Postupne to z nich lezie, ak sa náhodou vidíme, nikto sa nenavštevuje, len smeti či psy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dvaja na pľúcnej ventilácii, sú zlomení, ale žijú vrátili sa do domu. Najhoršia situácia nastala, keď to dostala moja žena. O žiadnom chorom v dome, sme v tom momente nič netušili. Jarná vlna, museli byť v karanténe na dverách riadne označení, teraz nič trestuhodne žiadne informácie. Jej kolegyňa prišla do roboty v zúboženom stave. Na piaty deň sa aj moja cítila veľmi zle, ostáva doma. Ráno už má 38 teplotu. Volá do práce, čo je s tou kolegyňou. Test Ag negatív a PCR pozitív, ale až poobede sme sa to dozvedeli výsledok. Na ten dôveryhodnejší sa musí čakať viac hodín. Objednáva sa cez svoju lekárku. Dostáva termín až ráno. Ja sa izolujem do inej izby, nasadzujeme PPF2 respirátor, rukavice, zvýšenú hygienu, vypínače, šálky, umývačka, všetko sa znova perie a suší. Možno aj pre mňa neskoro a bol som infikovaný. Výsledok prichádza podvečer, je pozitívna. Všetci mi volajú, som starší, pupkatý, vraj na odpis, ak to dostanem. Nuž publicitu má riadnu, vírus je populárny, následná choroba tiež, hlavne keď umierajú známe osobnosti. Nech utekám kade ľahšie, vraj do prírody. Čakáme mrazy hovorím, že kým prídem do prírody ku dverám chalupy, budem už aj ja potrebovať pomoc. Dvaja lepšie zvládnu situáciu. Ešte nič necítim, žiadny príznak. Na druhý deň úradný telefonát o kontaktoch, som na poradí, píšu si moje údaje, číslo mobilu. O 24hodín žiadna reakcia, úrad mi nedáva žiadny termín. Podávam sťažnosť, nedá sa volať, linka vyťažená a sťažnosti len mailom. Prejdú hodiny, čakám. Úrady zisťujú a priznávajú, že urobili chybu. Brigádnik napísal chybne telefónne číslo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čudujem sa, kedže mali číslo mojej ženy a mohli si overiť prečo nereagujem na správu o termíne. Inak som zvyknutý, že mi na 90% komolia moje meno. Na "plošných" testoch, opisovali priamo z preukazu údaje na známy modrý papierik o výsledku, chybne. Už by to mohlo mať profesionálnu štátnu úroveň. Epidémie bývajú často, to sa už predsa normálne čaká v 21 storočí, keď má skoro každý inteligentný mobil a ID kartu s čipom. Kde sme to uviazli!?

Konečne idem na test, piaty deň. Deň predtým strácam chuť, necítim ani účinok ostrej wasabi pasty, pri Suši čo si dávam na obed. Pália ma už tri dni priedušky, strácam čuch. Výsledok ma prekvapuje, "Negativny". Referujem to doktorovi a žiadam o zistenie protilátok, či som to prekonal. Tvrdí, že je to zbytočné, čísla skáču a všetci sú z toho zmätení. Vraj keď mám test negativ, ide ma vypísať do práce. Nuž tak už behám, chuť a čuch sa mi vrátili. Ešte som dva dni cítil smrť na jazyku v podobe čudnej kovovej chuti a pachu, ale teraz som v poriadku, už žiadne príznaky. Moja je tiež v poriadku, čo jej po desiatich dňoch ustúpili teploty. Chce ísť do práce od dnešného pondelka. Vychádza z domu a spolu so susedom jej slávnostne tlieskame, prekonala COVID19, aspoň tak stálo na PCR teste. Nuž uvidíme, stále je to veľká neznáma. Stále sa situácia mení vírus mutuje, ako vždy doteraz čo sa o to človek zaujíma a má na to prístroje a možnosti. 

Miroslav Ferkl

Miroslav Ferkl

Bloger 
  • Počet článkov:  274
  •  | 
  • Páči sa:  1 447x

Nie je to predsavzatie, je to pokušenie a žiadosti mojich priateľov, aby som konečne začal písať, skúsme! Zaoberám sa nehnuteľnosťami, oceňujem, riešim stavebné problémy, poruchy, dozorujem stavby, sprostredkúvam predaj, nákup, prenájom, poradím-poslúžim-kým doslúžim! Ešte slúžim, článok o dôchodku dosiahol rekordnú čítavosť. Ak by nám za tieto blogy platili, možno by ten dôchodok, bol aj znesiteľnejší.Ospravedlňujem sa za chyby v textoch, ak sa vyskytnú a ja som ich doteraz neopravil. Redakcia je vážna a časovo náročná práca. Ak nenapíšeme svoj názor, neexistujeme. To je pocit, ktorý ma napadol, keď som si prečítal posledný rozhovor pre slovenské média s Fedorom Gálom v "N"ku. Mal by byť v učebniciach. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu