Buď spadne systém, alebo mám ja v PC vírus, alebo niekto zasa spravil chybu. Človek je omylný aj unavený. Ak ho posadíme vyššie, chyba býva väčšia až násobná. Chybou je vždy vyhlásenie vojny. Čo vyhlásenie, dnes sa ani nič nevyhlasuje, nestihnú zaznieť sirény. Turisti okupujú krajiny, ak majú rovnaké zelené tričká, vieme odkiaľ sú. Bez označenia a s vetou, my Vás na Západ nepustíme, útočí „Sovietsky zväz“, čo sa v hlave niektorých ľudí nikdy nerozpadol. To je základ chaosu, rozvalín, rozpadnutých rodín, čudných zmiznutí ľudí, nevysvetlených vrážd, čudných masových chorôb alebo politických otráv. S rozsudkom smrti, sa už nik netrápi.
Ak ide o život, chyby sa netolerujú. Ak premiér vyhlási, že ide zachraňovať 1000 životov, musíme mu veriť. Môžeme si myslieť, že je to populizmus, demagógia alebo iný absurdný stav. Spomínam si, ako sme traja kamaráti v hustej krokovej hmle, stratili v horách na hrebeni Malej Fatry orientáciu. Buzola by sa šikla. Mysleli sme si, že vieme, že poznáme domáci terén a predsa, kam?! Napadlo ma, hlasujme. Dvaja boli za druhý smer, ako som ja nepredpokladal. Vydali sme sa však správne, ja som mal zlý odhad. A to boli len tri životy. Jeden sa musel prispôsobiť. Bol som v menšine a urobil som dobre. Keby som "štrajkoval a išiel po svojom", už som tu nemusel byť.
Myslel som si, že je tu chaos, keď som diktoval NCZI svoje údaje na vyšetrenie-test PCR, po kontakte s pozitívnym pacientom. 48 hodín nič, žiadna akcia. Skúsil som vyplniť formulár, nepustil ma ďalej, že duplicita. Poslal som sťažnosť, nič lebo som musel čakať jedine na mailovú odpoveď, je nás asi viac. Chaos sa rozuzlil, ešte 15 minút pred mailovou odpoveďou, volajte číslo 02/32353030! Ten istý telefón call centra som vytočil, počkal pol hodiny, kým som prišiel na poradie a po vysvetlení, že pracovník prvého kontaktu zle zapísal diktované údaje, som mal termín testu do 5 minút. Mám však čakať do utorka 19 januára. Hádam dožijem.
Všetci asi máme šťastie, že rozumiem tlačivám, formulárom, chybám, že ten kameň na pľúcach mi ešte nebráni obsluhovať klávesnicu a že krv mám okysličenú. Teda nepodlieham panike, lebo sa ešte v tejto klietke pohybujem a spojenie so svetom funguje. Ktosi zvoní! Pýtam sa, kto je? Vôbec nerozumiem, že nejaký IVO. Kuriér mi práve doručil pivo Budvar a keď som sa ho opýtal, čo som dlžný, odpovedá že to je dobré. Bol to zať, mal rúško, nebolo mu rozumieť, ale vedel, čo mi chýba. Žiadny chaos!