Vírus na sánkovačke alebo samovražda.

Autor: Miroslav Ferkl | 3.1.2021 o 12:19 | Karma článku: 9,31 | Prečítané:  3241x

Tešil som sa na sneh a mráz. Vždy sme počítali s vyštípaním vírusu na koži aj na duchu počas Vianoc a na Silvestra až do troch kráľov.

Pozerám na predpoveď už mesiac a nič nesedí. Je stále podozrivé teplo. Nechal som sa „vysadiť s teamom filmárov od spoločnosti BBCearth“ na Aľjaške na ľadovci, aby som zistil, že je o 100m nižší, ako pred 50timi rokmi, keď tam vedci postavili útulňu. Našťastie na skale, inak by sa už dávno „utopila“ s ľadovcom. Statika je krehká veda a zemetras sa dá len odhadnúť a nastaviť stavbu na stupeň bezpečnosti trebárs MCS.

Na konci roka sme zažili aj my „Zemetras“, hoci mi je ľúto obetí a škôd v Chorvátsku, prišlo to až k nám. Zastali lanovky a vleky, stopli sa snežné delá, čo stihli slušne nafúkať sneh a opäť sa máme stiahnúť do azylu okresov. Niektorým to nedalo a kým poslúchli, vytrepali sa s detvákmi na svahy, že to vyzeralo ako na obrázkoch od Josefa Ladu, ktoré som mal vždy rád. Znázorňovali vždy pohodu, kľud, svetlo v domácnosti, kde sa kúri a všetko funguje. Aj pohľad z okna, bol od LADU. Idylka.

Zasa trasenie, správa o samovražde Milana Lúčanského, otriasla Slovenskom. Padajú hlavy, vraj politická zodpovednosť je nutná, lebo kultúra. Trestnoprávna skončila smrťou.

Politické body sa idú vytĺkať. Opozícia bije do vlády. Ešte jednu hlavu prosia, žiadajú, kričia a už ani nečítajú diagnózy, hneď pľujú až majú beľmo na očiach. Vidia, že by to urobilo domino efekt, čo by sa hodilo. Ukončiť revolúciu, vlnu zatýkania, vraj stačilo, už je dosť omrviniek.

Jedni súdia, druhí oponujú. Ja tiež. Veď kto by si to o ňom pomyslel, keď ho mediálne pripravovali na najvyššie funkcie. Starostlivý otec, gazda starajúci sa o sliepky, športovec, filantrop rozdávajúci tisíce na kultúru a charitu. Veď vysúdil a on už nepotrebuje, má vraj dosť.  Kúpi draho, predá lacno, však na synovi nebude zarábať.

Nikto ho neodsudzuje, lebo už nemôže. Ale ráno som už počul verziu, že ho zastrelili lebo príliš veľa vedel, potom že sa nemohol obesiť a jeden nám to aj ukázal so svojou teplákovou bundou a včera že to je len kamufláž, aby pod inou identitou dožil niekde v raji. A tak sa tu máme, lebo na Slovensku si na Raj ešte musíme počkať, ak nemáme zlú bilanciu, či karmu. Život je často o trápení. Od rána, ale aspoň je čo robiť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?