Kedysi všetko hádzali na panovníka. On bol mocnár, právo mal, počítať vedel a rozhodoval. Keď sa svet zrýchlil, musela prísť deľba práce. Panovník skončil pod gilotínou a občan sa už z koláčov nenajedol, ako mu to Mária Antoinette doporučovala. Po skončení deviatej triedy si kladie väčšina otázku, čo ďalej? Môj spolužiak mal jasno už v prvej triede. Pri každej príležitosti "vypichoval učiteľke oči" z prvej lavice. Čím to je? V rodine alebo v osobe, že sa dáte na právo alebo filozofiu? A čím to je, že z právnikov sa stávajú hyeny a z filozofov politici, na ktorých sa nezabúda a stavajú im sochy?
Som rád, že každý deň je tu akcia a skutok sa konečne stal, hoci dávno. Veci nie sú zametené pod koberec, respektíve už nehnijú na zaprášenej polici. Závadové osoby sú izolované. Už si len uvedomiť, kto sa akými osobami obklopoval, kto potreboval vysvetľovať svoje zlé rozhodnutie. Netlačiť takýchto ľudí späť do dôležitých funkcií, potom by toto divadlo, bolo skutočne zbytočné.
Nič nie je náhoda, hoci to bola vraj náhoda, že sa dôkazná Threma objavila pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho lásky.
Aj s tým krčahom je to náhoda alebo len únava materiálu? Vzdelanie je potrebné, školy potrebujeme rozbehnúť a podporiť maximálne. Inak si ten rozdiel, nikdy občan neuvedomí a nebude sa vedieť smiať, keď nepochopí.