Píšem Jánovi Čarnogurskému.

Autor: Miroslav Ferkl | 1.10.2020 o 18:15 | (upravené 2.10.2020 o 15:28) Karma článku: 7,82 | Prečítané:  2198x

O Mierach a Váhach, sa dá vždy polemizovať. Ale ak roky krátkozrako živíme ohník, napríklad v Náhornom Karabachu, potom musí hasiť a riešiť veľký oheň diplomacia. Mieru vážia aj v Katolíckych novinách a ľudia čítajú, aj reakcie.

Dobrý deň pán dr. Ján Čarnogurský. Prečítal som si Váš list do Katolíckych novín. Svedčí to o Vašej konzistentnosti osobnosti, neuhnúť. Ak sa niekde niečo tvrdí, dodať dôkaz, až potom písať. Doba je turbulentná, novinári majú o čom písať. Niekto má svoje zdroje a niekto môže namietať. Vy ste v tej pozícii, že namietate a prosíte. Tá Vaša slušnosť, ma však oslovila. Vážim si Vás stále, aj keď s Vami nesúhlasím, už vo viacerých veciach. Bol ste pre mňa kedysi, osobne človekom, ktorého som si vážil, že bol mojím predsedom vlády, tak ako som si vážil Havla, ako Československého prezidenta. Doba zmien, rozhodnutí voličov, namiešali zo Slovenska a Česka, súčasných dejín, skutočne kaleidoskopické udalosti, v pozadí s rôznymi rozporuplnými osobami, ktoré sa tvárili, že robia ľudovú politiku. Čo je však hrozné, že ich sprevádzali násilnosti a vyšetrené, ale neodsúdené zločiny. Vy ste sa postavil za "Otca vlasti". To bol pre mňa "prešlap". Teraz sa staviate za "Rusko". Dal som ho do úvodzoviek, lebo neviem, kde má hranice. Poviem to slovami jedného vyšetrovateľa, keď zabrali v roku 1939 Poľsko a vyšetrovali jedného "zločinca", ktorý vraj robil nelegálne skutky, v čase legálneho Poľska, ale teraz ho dohnali Leninove zákony, ktoré platia na celom svete. Mimochodom, ten zločinec sa neskoršie, stal Premiérom istej krajinky, ktorá o svoju holú existenciu, vedie neustály boj. Možno ste si s ním stihol podať ruku, zomrel v roku 1992, volal sa Menachem Begin. Preto neviem, kde má Rusko hranice, ono si ich posunie, ako mu vyhovujú, myslím tie tradičné, s hraničným kameňom, prípadne plotom, oraným pásom, či búdkami s osvedčenými strážnikmi. Ja som chcel poznať Rusko (ZSSR). V roku 1980 som mal čas, po skúškach na škole, mal som 3300Kčs, toľko stál zájazd letecky Moskva-Leningrad 8 dní. Vošiel som do Čedoku v pondelok, v piatok odlet. Čakajte, po hodine, mi povedali, že je miesto, ale že mi to nevedia vybaviť do piatku. Mám pocit, akoby som čakal na vízum doteraz. Tak som tam nikdy nebol, lebo vždy sa tam čosi dialo, stále „nejaké pokusy o prevrat“ a dr. Fico minule povedal, že na východe, nič nie je, hoci tam bol a nechal tam v Osadnom, úctivo k miestu, aj svoj podpis, že tam čosi je. Čomu však verím, je, že sa nič nedeje náhodne a zabíjanie opozície, je v Rusku už tradíciou. Že sa na tom podieľa štátna moc, je do očí bijúce. Browderov advokát Magnitsky, bol spúšťačom, že sa na jeho príbehu a dôkazoch, uzniesli USA na Zákone, ktorým v jeho časti, štátnu moc, reprezentovanými horlivými úradníkmi, porušujúcimi základné ľudské práva, po svete rad za radom odsudzujú aj ďalšie štáty, ktoré sa so zákonom stotožňujú. To ste vo svojom článku, nespomenul, hoci ste spomenul Navaľného alebo Nemcova, či Politkovskú. Krym je možno pekné miesto a niektorí ľudia sú tam spokojní, kedže podľa Vás je tam stavebný boom. Kamaráti mi kedysi spomínali, po pobyte v pionierskom tábore v Arteku, že tam boli kopce zmrzliny, ruskej, ktorú mám stále rád. Mám rád ruskú literatúru, mám tu v knižnici Tolstého, Dostojevského, Čechova. Nedávno som bol v našom SKD v Martine, na divadelných ruských hrách „Hráčoch“, „Vojna nemá ženskú tvár“, či nedávno v Prahe tesne pred zatvorením hraníc, som stihol „Idiota“ v Rokoku na Václavskom námestí, kde kedysi hrali v preplnenom divadle, známe "Hovory H" s Mirkom Horníčkom. Keď kedysi zomrel režisér Martin Slivka, ktorého som osobne poznal, ľutoval som, že som nebol na jeho pohrebe v Malej Frankovej, kde ste vtedy bol, ako mi spomínali a mohol som s Vami, dať hoc malú reč. Možno na tému, jedy a boj o moc. Rád sa rozprávam, píšem blogy. Inšpirovala ma k tomu práve neprávosť, potrestanie policajta, ktorý si len robil svoju prácu. Skutočne ma "nasierajú", prepáčte za výraz ľudia, čo za všetkým neprávom, hneď vidia Američanov, imperialistov, zločiny kapitalizmu a zabúdajú, že aj oni majú právo sa brániť, ako sa bránia, podľa Vás Rusi. Končím túto moju reakciu, spomienkou na prejav Winstona Churchila, ktorý predniesol v jeden večer, keď sa ráno do ZSSR, ktoré sa roztiahlo medzitým, až po poľskú riečku BUG, valila Wehrmacht, napriek písomnému Paktu o neútočení, ale s tajnými dodatkami, o ktorých verejnosť, ani povojnový súd v Norimbergu, nemal vedieť. Skrátene citujem W.Ch., "Viete dobre, že nie som komunista, ale dnes idem pomôcť ruskému roľníkovi". Tam, v tých slovách, je filozoficky ukrytý význam potupného Mnichova, aj dnešný svet a jeho problémy, ktoré pripomínajú hasenie požiarov a bezradnosť politikov, ktorým nepomáha, ani Valdajský klub.

S úctou

Miro Ferkl

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?