1968

Autor: Miroslav Ferkl | 21.8.2020 o 20:11 | (upravené 24.8.2020 o 13:23) Karma článku: 6,96 | Prečítané:  467x

Je neuveriteľné, že tridsať rokov môžeme o tejto dramatickej udalosti, invázii vojsk Varšavskej zmluvy otvorene hovoriť a predsa, sú tu ľudia, čo sa čudujú, že to vôbec niekto spomína.

Tvrdia, to sú cudzie vôle, podsúvajú nám témy, zabudnite, čo vôbec do toho rýpete a vôbec, ten štát ZSSR, už neexistuje a vôbec s tým nič nemajú Rusi, tvrdí náš exot Blaha.

Nemajú, rád by som tomu chcel veriť, ale každú chvíľu je tu aféra, zatĺkanie, zistená účasť na medzinárodnom terore, vraždách, pokusoch o vraždu. Jedov majú na rozdávanie. Chcel by som veriť, že Rusov zaujíma cestovanie, kultúra, veda, rozvoj demokracie, ľudské práva, humanita, vývoj vakcíny proti COVIDu 19 a podobné iniciatívy, čo prinášajú pokrok.

Už nikdy ruský prezident nespomenie, možnosť použitia atómových zbraní, geopolitickú katastrofu ak nechá územie spravovať jednotlivým národom, spáchané zločiny si prizná, že štát vtedy zlyhal a obete skutočne odškodní podľa medzinárodných zvyklostí.

Stiahne sa z anektovaných území, stiahne zelených turistov a súkromných podnikateľov v geopolitike, otvorí archívy a pozve celý svet, aby rozvinul obrovskú nerozvinutú krajinu, ako to kedysi Václav Havel žiadal v prejave, pred americkým Kongresom.

Nie, veľká krajina zostáva stále hluchá, opozičný politik Navaľnyj je v nemocnici, hoci mu vraj nič podľa ruských úradov nie je a hádam si konečne, bude môcť založiť svoju stranu na štrnásty pokus. Ak to všetko prežije, ako mi, čo si ideme pripomínať pamätný deň, kedy nás veľká Červená armáda, ako posledná z Varšavskej zmluvy, konečne opustila, čím nás oslobodila. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?