Kto toto dovolil, keď ľuďom slzia oči, už aj z prírodného peľu?!
Testy pribúdajú, sem tam niekto umrie, ale v určitých krajinách, je stále panika z počtu mŕtvych. Správy nám nehovoria, načo presne tí ľudia umreli, len sa zatvoria rakvy a už nikomu sa nič neukazuje. Tomuto máme veriť, že nás kosí COVID19?
Nákup od 9-12 trvá trom dôchodcom nekonečne dlho, pred obchodom stepuje zo tridsať mladších, hladných, smädných a nahnevaných zákazníkov.
Neviem si otvoriť igelitový sáčok, s rúškom sa nedá fúkať ani nasliniť prst, určite je na ňom práve teraz, ten sviňa vírus.
Ficovi končí ochrana, mal ju neskutočne dlho, ale zariadili to, že sme mali vlastne dvoch premiérov v jednom štáte. Teraz si vystačíme s jedným, no dnes som si povedal, že už ho nebudem počúvať, už je pričasto na obrazovke sám a urečnený. Nič nové nám neprináša, stále sme obmedzení, vo všetkom, ak sa vraj disciplinovane podriadime, tým nezmyslom, čo nám sťažujú dýchanie a niekomu pomáhajú ventilovať svoje vírusy.
Ruky mám, už stabilne červené, ako často ich dezinfikujem.
Tatra okolo sveta, skončila v Turecku na uzavretých hraniciach s Gruzínskom. Veľa plánov, tohto roku, sa bude musieť zmeniť. Letecká doprava, skoro ustala. Niektoré spoločnosti, majú úplne uzemnené lietadlá.
Cibulkové zoznamy hlásia, že svetová vojna sa už začala. Zatiaľ, kým to k nám príde, som však posadil dva nové stromy, zimné jablko a hrušku ázijskú, miesto jednej jablone, čo mi nadobro vyschla, asi jej korene, niekomu zachutili. Posadil som ešte dva nové rododendrony, majú krásne kvety, alpské ruže alebo národný kvet Nepálu. Staršie stromy, potrebovali orezať, aby boli plody väčšie a konáre pevnejšie. Dulu som zaštepil na hrušku, osvedčila sa, sú to veľmi chutné hrušky a výborné sú sušené v zime. Neviem sa ich dojesť, tak chutia.
Ešte že zahradníctva otvorili, bol to dobrý nápad, v záhrade sa ľahšie znáša, táto čudná karanténa.