Ďalší úrad bola matrika na overenie uvedených rozhodnutí a posúdení, uvedomil som si, že ich budem potrebovať v „x“ úradoch.
Veď som požiadal o možnosť zaparkovať s matkou a pre matku pri jej bydlisku, kde dávajú papuču do 5tich minút, teda za jedného známeho primátora to tak bolo. Parkovacia spoločnosť predsa musí prosperovať a cudzinec tam nemá čo robiť, je to vyhlásené tretie pásmo, prísne strážené pre rezidentov. Jeden bol tak ostražitý, že to hlásil už vždy v prvej minúte. Bol tak obľúbený, že ho jedného dňa našli obeseného.
Na úrade som si vytlačil číslo 2533. Čakal som 15 minút a stále svietili na tabuli len čísla do 2526. Unavený som si prisadol ku jednej pani čo zabrala dve stoličky, ale na moju žiadosť jednu uvoľnila. Mala číslo 2530 a už čakala pol hodinu. Po ďalšej štvrťhodine začali naskakovať čísla od 5000, čo sa zrejme nikoho z nás netýkalo. Nuž si hovorím, idem do kopírovacej služby a nechám overiť listiny u notára, skúsim, či tam nie je menšia rada pod číslo 5000 a aj tak potrebujem vybaviť riadnu plnú moc, lebo úkonov pri opatrovaní Vám začne pribúdať úmerne s požiadavkami úradov a komplikáciami s evidenciou majetku pri riešení dedičstva. Malá záhradná chatka na 400m2, keď som začal overovať kde je, pri tridstiatom výpise z listu vlastníctva som sa zastavil. Skoro nemožné pre laika zistiť, kde sa nachádza jeho majetok. Ani nečudo, že sa viacerí ku svojmu ani nehlásia, nevedia o ňom.
Notárom poverená pani bola veľmi milá, povedala, že matka, ak má problém s chôdzou, príde dolu na parkovisko. Kým som bol pre ňu, notariát sa zaplnil ľu´dmi a opäť sa muselo čakať. Bol krásny prvý letný deň a ja šťastný, že môžem parkovať v tieni, aby som skoro 83 ročnú matku neuvaril v aute, ešte že má notár svoje vlastné parkovisko, lebo nemám stále parkovací preukaz.
Overené listiny nesiem na ďalší úrad, s názvom Úrad práce, sociálných vecí a rodiny, kedže v Posudku a Rozhodnutí stojí, že ďalšia návšteva lekára nie je nutná.
Parkovanie je tentoraz na priamom slnku, kde je od 32°C v tieni na slnku zrejme aj päťdesiat. Musím nechať bežať motor a klimatizáciu, idem vybavovať parkovací preukaz pre ŤZP. Na úrade platné a účinné rozhodnutie s posudkom odmietnu, vraj majú svoj Zákon a Zmluvy s lekármi. Tento úkon má kód 74 s počtom bodov 300. Jediná poľahčujúca okoľnosť, na žiadosť musíte vyplniť len meno lekára. Zháňal som ho dva mesiace, nakoľko si ho mama nepamätala a ani nevedela povedať, kde má zdravotnú kartu. Mala ju u lekára. Všeobecná zdravotná poisťovňa mi odmietla povedať, kde má matka svoju obvodnú lekárku, vraj to môže zdeliť len pacientovi. Nuž to zdelila, ale pacient mi to nevedel zopakovať.
Takže k opatrovaniu mi chýba ten nešťastný preukaz oprávňujúci k zaparkovaniu k bytu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a odkázaným na sociálnu službu, čo nie je dostatočné pre ďalšie úrady v Slovenskej republike, lebo oni na to majú svoj Zákon. Penzióny sú plné, máme poradie vo vybratom s číslom desať. Ak ju umiestnim, musím predať jej byt, lebo dôchodok na to nestačí a ja v súčasnosti nemám žiaden príjem, teda ak chcem mať príspevok, musím dokázať, že nemám príjem, nemocenskú ani neviem predať svoju strechu nad hlavou, lebo sa na ulici množia neprispôsobivé osoby a za desať rokov o ňu nemá nikto záujem za žiadne peniaze.
Úrad však žije a bude žiť, idú práve odbrzdiť ďalšie Dlhy Slovenskej republiky.