Vedia ublížiť rôznymi spôsobmi, že oľutujete, že ste ich z dobrej vôle zobrali.
Taxikár je na tom horšie, on potrebuje zobrať čo najviac pasažierov, no mal by sa zamyslieť, ked nepotrebujú pomoc s batožinou, a samy si ju vyťahujú z auta, ako včera v Bruseli. Nedávno tu bol článok o človeku so skúsenosťami v bezpečnostnej oblasti, rozprával, ako to robia v Izraeli, niekoľko zón a hlavne pozorný bezpečnostný pracovník kladie otázky a získava cit pre posúdenie nebezpečia.
Ja kladiem otázky od chvíle, kedy som začal hovoriť. No tri týždne som sa nič nepýtal. Zobral som do auta stopára. T.G.Masaryka v podaní dvoch hercov, slávna kniha Karla Čapka, Hovory s TGM v audioforme, počúval som 18hodín. Zaujalo ma, ako vznikla. Masaryk bol poslaný v čase revolúcie v Rusku roku 1917 z výbušného Petrohradu do Moskvy, kde je vraj kľud. No strieľalo sa aj tam. Pokúsil sa dostať do hotela Metropol, kde sa ho cez zavreté dvere pýtajú, či je ich hosť, lebo majú plno. Okolo lietajú guľky, je v ohrození života. Masaryk hovorí, že im nechcel klamať, len požiadal, aby otvorili a nebláznili. Čapka tento moment tak zaujal, že aj keď je človek v ohrození života a ani vtedy neklame, musí o ňom napísať knihu. Rodila sa ťažko, prezident bol už vo veku a často mal dlhé odpočívajúce pauzy. No kniha je jedinečná a svojím posolstvom veľmi aktuálna. Napadlo ma pred našimi voľbami, keď bolo veľa ľudí bezradných, čo sa deje vo svete, u nás, ako sa zorientovať, že by si mali prečítať alebo vypočuť túto knihu. Určite sa potom budú vedieť rozhodnúť, čo robiť. Bol to velikán, filozof a pragmatik. Potrebovali by sme jeho klon aj v súčasnej dobe. Kniha vie pomôcť, len to by Slováci museli viac čítať, vraj aj to ide dolu kopcom. Masaryk sa cítil rovnako Slovákom ako Čechom. Bol výborným pozorovateľom a znalcom života. Vedel zaujať postoj ku všetkým národom a ľuďom s odlišnosťami vo farbe pokožky, vierovyznaní, politickej orientácie. Rozumel malým aj veľkým národom, dokázal pomenovať Československú republiku ako most medzi západom a Ruskom, most k demokracii v Rusku. Ono je to stále cítiť to pnutie medzi západom a východom, dnes v širšom poňatí a štýle života. Ten rozpad rímskej ríše na západnú a východnú je tu stále cítiť v konečných dôsledkoch. Prieniky síl sa objavujú aj v tom barbarskom, dnes teroristickom odmietaní, vrhaním sa do atentátov proti nevinným neozbrojeným davom v mene krvnej pomsty za Islamský štát alebo v čase studenej vojny, za spojenie proletárov po celom svete. Sú na omyle, svet je dnes odolnejší, ako bol po sarajevskom atentáte, kedy jedna guľka spustila lavínu svetovej vojny. Videl som ju. Je to malá guľka z malej pištole. Verím, že dnes je dosť síl, informácií, možností v identifikácií skutočných páchateľov, aby tieto zverstvá, čo sa udiali v Bruseli, nespustili podobné armagedony, ako bola I-II. svetová vojna.
Sú na to profesionáli, ale bez našej všeobecnej podpory, nedostanú príležitosť. Všetci sa musíme lepšie okolo seba pozerať, dobre zvážiť, ak máme možnosť rozhodnúť o zodpovedne zvolenom politikovi a aké právomoci mu necháme. To je sila demokracie a zároveň aj slabina, ak ľudia nerozmýšľajú, nečítajú, nevšímajú si, zabúdajú si opakovať, čo stvorilo zlo, podliehajú svojím emóciám, strachu, aj strachu zo straníckej disciplíny, podliehajú masovo šírenej nenávisti k národom, rasovým teóriám šíreným z každého kúta o krvnej podieľnosti na starobylých ríšach, ktoré chceli ovládnuť a ovládajú svet. Obracajú vinu ku krajine, ktorú stvorili ich staršie generácie hľadajúc Zem zasľúbenú. Vyťahujú kostlivcov, ktorí jediní vraj chceli Slovákom dobre, čo chceli národ očistiť od parazitov vo všetkých mysliteľných podobách a nedívajú sa na to, že sa nimi vzápätí samy stávali, ked ich vidiac náhodou v Topolčanoch živých tesne po vojne, začali ich vraždiť, aby im nemuseli vracať arizovaný majetok. Dávajú priechod emóciám, ktoré predbiehajú rozum a vrhajú nás do priepasti.