Ráno som si vypočul rozhovor učiteľa z Krymu, ktorého odsúdili na 40dní prác, za to že sa zúčastnil stretnutia, kde sa čítal Jevtušenko a bola vyvesená Ukrajinská zástava. To že ho na druhý deň zavolali na riaditeľstvo školy a z dôvodu, že sa zúčastňuje nedovolených politických akcií, ho vyhodili z práce. Zrejme aby mohol odrobiť tých 40 dní za trest, ktorý mu udelil nový Cár. Spomínal na krymského tatára, ktorý stál na námestí, ako ho zobrali traja ľudia do auta a už ho nikdy nikto živého nevidel. Telo sa našlo, vyšetrovanie bolo rýchlo ukončené, páchateľ neznámy. To je len rok, čo je na Kryme iný štatút a každý nedovolený krok sa označuje za extrémizmus, politizovanie, nedovolené poburovanie a nedovolené zhromažďovanie.
Spomínam si, ako sme sa učili o fašizme, o boji proti fašizmu a nesmiernych obetiach, čo v boji proti nemu položili životy milióny ľudí, ktorí prišli na rozkaz aj do našej krajiny. Otvárajú sa nové a nové rýchlo ukončené prípady, kedy aj na našom území fašizmus stále pokračoval, len sme ho pod vplyvom alegórie tisícok mávajúcich zástav a usmiatych tvárí, nevideli. Stavali sa elektrické ploty, koncentračné tábory pribúdali. Fašizmus zostal v utajení. Maskovaní zelení mužíci tento stav udržujú naďalej. Majú svojho vodcu a radi vezmú cudzí život, aby nebolo vodcovo meno a postavenie politicky narúšané. Dosiahol stav, že národ je pod vplyvom sugescie. Vykrikujúc heslá o Veľkej Rossii pripomínajú zhromaždenia rovnako, ako boli okolo vodcu AH, proti ktorému bojovali. Na otázku redaktora Hrabku, či je vodca klamár, keď inak rozprával pred rokom a po roku, odpovedá Mikuláš Dzurinda diplomaticky, ale jasne. Je to nezlučiteľné správanie, takto sa emócie nekrotia. Imperiálne hry so štátmi, kúskovanie, rozdeľovanie, narúšanie integrity, doslova zabíjanie pre tento účel, je mrhanie ľudským potenciálom, doslova pokračovanie fašizmu, silovým riešením politiky jej znásilňovaním, šírením xenofóbie v piatych kolónach, ktoré dnes existujú v každej krajine, kde je rusky hovoriaca menšina. Hranie sa so Slovanskou témou je falošné a zavádzajúce.
Slovensko zažíva dobu relatívneho pokoja, prosperity, ako vyhlasuje aj slovenský minister financií Kažimír. Abram Muller tvrdí, že aj keď vybuchne atomová bomba, Slovensko prežije, je silné. Neprežije! Bomba má dnes účinok, ktorý dokáže zničiť územie o veľkosti Slovenska. Kúsok od nás v Moskve sedí človek, čo plánuje použiť takúto bombu pri akomkoľvek zakusnutí sa do suseda. Potvrdil to sám. Možno nie je v poriadku, možno je skutočne chorý. Veď medzi zdravým a chorým, je len taká tenká vlasová čiara. On už dnes nemusí dať priamy rozkaz, neblahé skutky priameho zabíjania robia za neho iní.
Šíri fašizmus.
Je skutočne hrozné, ak sa na tomto falošnom divadle s vojenskou prehliadkou 9. mája zúčastní akýkoľvek politik z krajiny, kde sa môžeme zhromažďovať, čítať si básne, vyvesovať akúkoľvek zástavu na vlastnom pozemku a dokonca chodiť do divadla na ruské, ukrajinské hry Ostrovského, Dostojevského alebo Čechova, ktorí napísali skvelé kusy bez ohľadu kde sa narodili a akú mali národnosť. Verím, že onedlho budeme na tohto „vodcu“ chodiť len do divadla, kde sa bude prepierať štýľ jeho vládnutia, ako zabudnutý a porazený.