reklama

Bezdomovec č.14

Tisícky ľudí bez domova, čakajú na slnko v duši, Tisícky duší z domova, dúfajú na teplo v noci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bol som malý chlapec. Díval som sa, ako ide svet. Stretal som bezduché, utrápené tvory, blúdiace po stredne veľkom meste. Od stále sediaceho žobráka až po drotára. Drotár bol najčulejší, zrejme mal kdesi ešte aj strechu, ten zavítal aj k mojej starkej. Vždy niečo našla, aby mu dala zarobiť. Dôvody ich trápenia som nepoznal, ale po rokoch a po roku 1989, sa dali viac vytušiť. No dnes je to tu zas a je ich viac, stretáme sa pri voľbách.

Nedávno sa konali voľby. Stále sú nejaké, tieto komunálne posledné boli pestré, ale bezdomovcov prišlo len 14. Kandidovalo množstvo ľudí. Známych aj neznámych. Pár ich je už zvolených. Idú vykonávať tú najbližšiu politiku, komunálnu. Stredne veľké mesto má dnes okolo 2000 ľudí bez domova. Nemajú trvalú adresu. Niektorí majú ešte strechu, ale už nemajú dôveryhodnú adresu. Taký je zákon. Čiarka zmení význam, ktosi zle spáva, potrebuje škrtať, vydá verejnú vyhlášku a už nemáte adresu. V hláseniach ste bez domova. Skutočne, kto už je bez strechy, nikto neeviduje. Možno je niekde zoznam, pred Vianocami a pred blížiacimi sa mrazmi, pozerajú policajti pod každý most do každého kúta. V rozhlase dávali správu. Stotisíce ľudí na východnej Ukrajine hľadá strechu nad hlavou. Vraj vzbúrenci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stál pred poštou, po vreckách preberal dva rožky. Jeden chytro, lačno až zvieracím spôsobom trhal a jedol....keď som sa vracal, už bol vo vestibule a ohrieval sa. Neumytého a nevypraného, som ho cítil z piatich metrov. Patril vždy medzi pracantov, kládol dlažbu. Parťák mu zomrel a on sa stráca v stredne veľkom meste, nikto ho nevolá do práce.

Počerný muž drží pred sebou Nota Bene. Niekto hovorí, že má len jeden výtlačok, stále ho predáva, ľudia mu dajú, ale nikto si ohmataný kus neberie...Usmejem sa naňho a pozývam ho, nech si dá so mnou pivo. Nedôverčivo, ale predsa sa dá presvedčiť, je horúco. Stále má rovnaké šaty a obnosený spľasnutý ruksak na chrbte. Pýtam sa ho, odkiaľ je. Zo Zvolenskej Slatiny, rodičia mu skoro odišli na večnosť, robil na družstve, nikdy sa neoženil, nemá trvalú prácu, chodieva sem, do tohto mesta. Včera som ho videl. Fúkal mrazivý vietor. Vlak prišiel na minútu presne. Stál pri pokladniach s niekoľkými súputníkmi, hrabal po vreckách a šúlal si cigaretu. Ako vlak prichádzal, tackavým, ale istým krokom vyšiel na perón, nevšimol si ma, bola tma, zima. Sadol na vlak do Zvolena. Prechádzajúc cez stanicu, cítil som, že vzduch sa dal krájať, sublimovaný moč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kdesi na východe Európy jeden vyholený muž, si ráno zaplával sám v bazéne, možno rozmýšľal, ako mu klesá vonkajšia dôvera a stúpa vnútorná. Potom predstúpil pred svet s vyhlásením, monológom na tému, že v krajine nemá paláce a mimo krajiny, má len dobrovoľníkov, žiadnych žoldnierov. A že on veru nedovolí nikomu, zavesiť si v obývačke svoju kožušinu. Tá patrila odjakživa len jemu. Nikomu nedovolí sa rozširovať, nepotrebuje žiadne západné hodnoty vo svojej krajine. Nedovolí ani zahasiť ten zbytočne horiaci zemný plyn, ktorý by sa dal využiť v prospech ľudí bez domova. Keď nechce dovoliť povedať ľuďom, čo si o ňom myslia, rozširuje strach, nikto mu pravdu nepovie, že čísla sú v skutočnosti iné a že on sám nič nevyrieši. V skutočnosti mu tu kožu vlastní ľudia zoderú a hodia do odpadu dejín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kdesi na západe, si jeden muž posťažoval, že z východu neprišla po roku 1990 žiadna nová idea. Ideál to nie je, ale stačilo by, keby sa dodržovali overené pravidlá, dohody, kým to nie je hotová katastrofa, čo vyrába bezdomovcov. Ľudia si vedia pomôcť, len im to treba dovoliť. Vedia si postaviť obydlie, mestá, veľkomestá aj pozlátené paláce. Vedia spolu žiť, obchodovať, dodávať si teplo domova. Prajem všetkým krásne Vianoce, aby všetci našli včas svoju strechu a pomoc v núdzi, aby mali dovolené o ňu požiadať.

Miroslav Ferkl

Miroslav Ferkl

Bloger 
  • Počet článkov:  274
  •  | 
  • Páči sa:  1 446x

Nie je to predsavzatie, je to pokušenie a žiadosti mojich priateľov, aby som konečne začal písať, skúsme! Zaoberám sa nehnuteľnosťami, oceňujem, riešim stavebné problémy, poruchy, dozorujem stavby, sprostredkúvam predaj, nákup, prenájom, poradím-poslúžim-kým doslúžim! Ešte slúžim, článok o dôchodku dosiahol rekordnú čítavosť. Ak by nám za tieto blogy platili, možno by ten dôchodok, bol aj znesiteľnejší.Ospravedlňujem sa za chyby v textoch, ak sa vyskytnú a ja som ich doteraz neopravil. Redakcia je vážna a časovo náročná práca. Ak nenapíšeme svoj názor, neexistujeme. To je pocit, ktorý ma napadol, keď som si prečítal posledný rozhovor pre slovenské média s Fedorom Gálom v "N"ku. Mal by byť v učebniciach. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu