V tom roku 1980 som chodil okolo Čedoku v Žiline,a vo výklade ma dráždila krátka výstižná reklama, 8 dní leteckyMoskva – Leningrad (mladší už poznajú len obnovený názov Petrohrad). Ušetrilsom nejaký čas a peniaze a hoci bola tuhá Zima, január, rozhodol somsa, že pôjdem, hádam v tých Obrazárňach nezmrznem! Vo vykúrenej kanceláriima usadili, že aby som počkal, všetko vybavia, je len pondelok a lietadlo letív piatok. Čakal som hodinu, kým to pani pozisťovala. Zistila, že nemôžemletieť, lebo mi letenku nevedia vybaviť do piatka. Bol som zrejmeneinformovaný, že takto sa do Ruska nechodí, že to musí vybaviť niekto, kto dápovolenie z „Protektorátu“ odletieť a ten si dáva na čas, 20 rokovnestačilo.
Prešlo pár rokov, komunizmus padol aj v Rusku, aspoň toniekto tvrdí, 15 nástupníckych štátov sa opäť zväzuje do Únie, nechcú európsku,chcú svoju Colnú a tak v poslednom čase zabojovali aj o Ukrajinu,veď predsa ju nenechajú vyhladovať, ako v tridsiatych rokoch minuléhostoročia. Stačí slovo jedného prezidenta a druhý sa mu skloní, tú „ženu“nechá vo väzení, potrebuje si vychutnať, že robila nevýhodné zmluvy s Ruskom,zatiaľ čo on to robí „výhodne“, nikto ho predsa netlačí, on sa slobodnerozhoduje a všetci, včítane poslancov ho na slovo počúvajú.
Nepoznám stále túto stranu východu, hoci sa tam častocestovalo po skúsenosti a porady, ako keď chceli obnoviť vybavenietlačiarní Pravdy (napokon sa všetko kúpilo v Nemecku za tvrdé valuty), užma to tam ťahalo, keď sa to sypalo, ale ďalší môj kamarát mi hovorí, skončilsom s podnikaním, ukradli mi tam celý kamion s tovarom. Druhý musel fúkaťdo čapice a platiť akési Pokuty. Spolužiak pilot sa u mňa zastavil v roku1991, hovorí, preletím východnú hranicu a Tma až do Moskvy. Nebolo tam čojesť, musel si vždy brať riadne zásoby.
Keď som poznal Západ, vedeli mi povedať, kedy poletílietadlo. Boris Filan nedávno vydal svoje postrehy z cesty do Ruska podpríznačným názvom „Vodka, duša, kaviár“ . Ani sekundu som neváhal, kúpil som siknihu, stále ma zaujíma Rusko a hneď na prvých stranách opisuje hrôzu, žemu nikto nevie povedať, kedy poletí lietadlo, stornovali mu plavbu po Volge,vraj technická chyba, majiteľ cestovky odišiel kamsi na dovolenku, tipoval bysom na Lov. Ako dopadol Boris, ktorý tam letel 2700km, si musím dočítať v jehoknihe, s odstupom si vychutnám tie „zážitky“, ktoré už vždy čakám.
Neberte ma doslova, vždy sa niečo stane, čo Vám môže pokaziťnáladu, určite aj na tom Západe, nielen na Východe. Ale prečo Vás na východenikdy nesklamú, tam je to doslova pravidlom, že napokon tomu vôbec nerozumiete.Aj to ukrajinské odmietnutie, koniec zaplietania sa s Európou. Je to prácaRuska, to musí vidieť každý, ale čoho sa to Rusi boja. Boja sa straty vplyvu!?Na čo chcú vplývať? Gorbimu jasne povedali, ak budeš chcieť založiť stranu, zakážemeTi ju. Vodka, duša, kaviár predsa musiastačiť. Hry v Soči budú. Bez plotov a hraničných závor sa dá žiť, alelen v našej Únii. Oni si ich stavajú stále, za každým „Gorodkom“, to dedičstvoVeľkej Červenej armády sa nedá len tak odmietnúť, veliteľov na dôchodku jemnoho a penzie napriek medailám sú príliš malé, postavíme závoru a budemevyberať Clo, Mýtne alebo vždy sa napokon nájde akýsi vhodný Daňový dlh, ktorýmmôžeme meniť svoju Politiku.