Išiel tam a moc nevieme nikto ani jeho žena, ktorá mu pred týždňom porodila syna, čo tam bude robiť. Učil sa paštúnsky, nechal sa zarásť a či to bude stačiť na nejaký rešpekt v krajine, ktorá si žije svojím rytmom v neustálých bojoch po stáročia, ako mi to povedal môj afganský spolužiak v roku 1980. Dokázal sa hádať na chodbe internátu so svojím kolegom z tej istej krajiny po celú noc...je to vo hviezdach, čo bude a ako bude. Vážme si, že sú vôbec ľudia, čo tam idú pomáhať budovať štát a vôbec sa to nedá vyvážiť peniazmi, to riziko, keďže mi Jurova žena, povedala, že má strach (aby sa jej muž vrátil a mohli spolu vychovávať svojho syna), lebo ONI sú "šialenci". Jano Slota sa ozval, že sú slováci na smiech, teraz keď ostatní sťahujú svoje vojská. Nie je mi vôbec do smiechu z jeho slov.
Jano Slota sa potrebuje stále držať nad vodou
hoci tú vodu nepije...O tom či má alebo nemá pravdu a čo Pravda je, sú tisícročné polemiky. Keď Rusi vstúpili do Afganistanu, počul som, že na straníckých schôdzach sa vtedy vysvetľovalo, že keď nie Rusi, tak by tam vstúpili Američania, aj toto by malo o čomsi svedčiť, že je to stále krajina neprebádaná a nezávislá...žijú tam prakticky divoké kmene a o štáte sa tak ako v prípade Somálska nedá moc hovoriť. Isté je, že náš Juro pred mesiacom do tej Krajiny, ktorú som si prezrel ja v roku 2008 len z lietadla (mal som šťastie, že ma nezostrelili...), odišiel.