Panika

Autor: Miroslav Ferkl | 16.7.2016 o 16:25 | Karma článku: 3,27 | Prečítané:  855x

Zažili ste paniku? Určite ju nikomu neprajem. Kto si v takom momente, ktorý zvyčajne prichádza nečakane, zachová chladnú hlavu a jedná rozvážne a trénovane, je určite v menšine.

Osobne som paniku zažil, ako dieťa som prebehol cestu pred polievacím autom, ktoré predbiehala sanitka, ktorú som práve z môjho pohľadu nevidel. Našťastie som vtedy mal rýchle nohy a utiekol som autu, ako rozzúrenému býkovi, na rozdiel od toreadora Viktora Barria, ktorý to má vo svojich 29 rokoch za sebou.

V posledných hodinách je tu však na paniku viac dôvodov. Vo svete rýchlo sa šíriacich informácií dostanete jeden večer správu o šialencovi, atentátnikovi z ISIS, čo nákladným autom šíri smrť a paniku, ktorú vzápätí prebije správa o pokuse o prevrat z krajiny polmesiaca, čo v nedávnej minulosti ovládala aj časť Slovenska. Časť armády nočným útokom, aj na parlament a hotel, kde dovolenkoval prezident, sa pokúsila zmeniť zavedený stav a civilizačné smerovanie. Opäť smrť v priamom prenose, ľudia na uliciach, panika obyvateľov a turistov. V panike sú všetci, ktorí majú funkcie. Pred chvíľkou správa o odvolaní tisícok sudcov, nesvedčí o dobrom vývoji. Správa o tisíckach zatknutých len podčiarkujú presuny celých národov, že sa deje niečo zlé. Obavy z imigrantov na konzervatívnom ostrove, kde dožívalo jedno Impérium, vrcholia panikou, keď nová premiérka nedáva žiadne záruky.

Chytám knihu Richszarda Kapuscinského s názvom Impérium, ktorú autor spísal v roku 1993, po návšteve bývalého sovietskeho impéria s podtitulkom „Treba predpokladať, že značnú časť sovietskej metalurgie tvorí priemysel vyrábajúci ostnatý drôt.“ Hrozím sa, že nás v panike nejakých pár šialencov opäť zavrie do ohrady, obohnanej dnes dokonalejšou verziou ostnatého, žiletkovým plotom.

Panika na trhoch niekomu vyhovuje, vyvolanie paniky z nespravodlivého geopolitického usporiadania, už bola jedným „mocným mužom“ vyslovená. Ak hrá veľkú šachovnicu, hľadá najslabší článok. Ak ste si všimli, je to taktika pomalého hryzkania. Môže to byť pomsta malého veľkého muža.

Vrátim sa k tej osobnej panike. Zbierali sme zemiaky, ako študenti strednej školy povinne za socializmu, diera v plote a traja sme si išli sadnúť na breh potoka, že si tam dáme niečo pod zub, bol som na čele skupinky, keď z druhej strany od pasúcich sa kráv, s ukrutným revom beží proti nám uzemčistý chlap s penou na ústach a zdvihnutými vidlami.  Tí moji dvaja kamaráti sa vrútili obaja do diery v plote, že ju upchali. Mne zostalo len čeliť hodeným vidlám, keďže som ich nechcel mať zabodnuté v chrbte, čakal som na brehu, či ich skutočne hodí. Potok bol dosť široký a chlap sa zastavil, lebo sa mu v potoku pošmykla noha, čo ho vyviedlo z vrcholu zúrivosti. Pomaly som cúval k diere, ktorá sa medzitým uvoľnila, zdrap látky po roztrhaných nohaviciach visel  na pletive po mojich spolužiakoch, ale ja som so zvládnutou panikou prešiel na pole bez úhony.

Verím, že aj teraz po hrozných udalostiach nájdeme všetci dosť trpezlivosti a rozvahy, aby sme v sebe potlačili narastajúcu paniku, pocit bezmocnosti a neriešili všetky problémy len tým ostnatým drôtom. Nie je to liek na paniku, liek nájdeme v našej kultúre. Tento som našiel v jednej vínnej pivnici, pod dlho neprístupným zámkom Valtice.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?