Dom bol postavený z vápencového „TUFU“, obľúbeného stavebného materiálu v Liptove. No rýchlo vychladol, do pece bolo treba často prikladať, najmä keď bola malá, volali ju „Petrík“.
Obec nemala ani rozvodnú sieť vody ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Po jednom rozbore vody, čo vyšiel zle, voda ani po prevarení nebola dobrá na pitie, sa obec rozhodla vybudovať vodovod. Šikovne do ryhy v šírke jedného metra uložila vedľa seba vodovod aj plynovod v modernej plastovej rúre z Polyetylénu. Kopal to na tú dobu zaujímavý stroj vyrábaný u nás na Slovensku v Detve pod názvom UDSka na podvozku Tatra.
Do dnes si pamätám celý kolotoč od projektu až po pripojenie. Pri kopaní sa muselo dať veľký pozor na akýsi strategický kábel, čo miestni hovorili, že ťahali počas druhej svetovej vojny Nemci až ku Moskve. Samozrejme, že som doň zakopol, nemal súvislé krytie pálenou tehlou. No šťastie, žiadny vrtuľník nado mnou nezačal krúžiť, spojenie Varšavskej zmluvy nebolo prerušené. Prípojku sme si museli zaplatiť samy. Plynári robili len napojenie a po tlakovej skúške a podpísaní zmluvy o odbere, nám dali plynomer. Ten sa po čase zastavil, potom rozbehol, a zase zastavil. Tak sme ho reklamovali, aby neboli problémy. Plynár dohliadajúci na revír samozrejme problémy robil, nahodil na stav priemer s vyhrážkou, že môže dať aj viac, ak nebudeme súhlasiť. Majiteľka domu mala vtedy už 80 rokov a nemala energiu sa hádať. Nuž sme platili aj za nenameraný plyn.
Prišli nové časy nežnej slobody a ceny začali stúpať. Kúrenie začalo byť luxusom a každý sa musel zamyslieť, ako zo šlamastiky. Zatepliť, šetriť, zmeniť druh paliva na lacnejší. Elektrika zažila boom na priamy ohrev, ale po čase sa ľudia začali vracať ku drevu, krbom a kachľovým peciam. Dnes je možností viac s rekuperáciou tepla a kombinovaním ohrevov solárne alebo fotovoltaicky. Majiteľka domu začala povážlivo chradnúť, tak sme ju zobrali k sebe a plyn sme dočasne prerušili. Plynári sa rozdelili, jedni sa odmonopolizovali, umožnili aj iným subjektom obchodovať s modrým zázrakom a druhí zostali štátnou akciovkou na správu siete. Podľa zákona o energetike, sa musia starať o celú sieť a tiež o meradlá. No dívajú sa na sieť obchodne a kto nie je odberateľom, už ani nemusí byť, hoci má riadne skolaudovanú prípojku.
Vraj straty na sieti vyvolali, že celý rozvod uložili znova a Tí čo mali platný odber, dostali v rámci rekonštrukcie novú prípojku aj s projektom a Tí, čo nemali aktívny odber, musia si znova urobiť projekt, rozkopať cestu (vtedy sa na pripojenie čakalo mesiac, teraz čakáte aj dva len na osadenie plynomera).
Zákon počíta aj so zraniteľnými odberateľmi. Vysmiali nás, mala si pani požiadať o zaradenie do zoznamu zraniteľných. Už nemusí, zomrela. Narušený stav už nikto neuvedie do pôvodného stavu, aj keď bol v poriadku. Nehnuteľnosť bola týmto činom znehodnotená. Vraj taký je podnik aj amorálny. Obhajuje svoje slová zástupca akciovky so 100% účasťou štátu a míňaním európskych fondov na nezmyselné projekty. Mal by to niekto určite napraviť, firma má dokonca etický kódex. Toto vyčíňanie sa môže zastaviť! Možno voľby pomôžu, voľte tých čo neškodia, čo skutočne aj hodnoty chránia!
