Dojem z veľkej lásky Vlada Ballu.

Autor: Miroslav Ferkl | 22.9.2015 o 12:06 | Karma článku: 2,66 | Prečítané:  395x

Vlado chce vedieť môj názor, na poslednú knihu s názvom Veľká láska http://bit.ly/1KJNRHN. Prišla mi obyčajnou poštou v malej obálke A5.

 Videla sa mi ozaj malá, pri vybalení, vyťahovaní opakom a dole hlavou, ako väčšinou hrám Scrabble s mojou polovičkou, čítam na zadnom prebale veľkými písmenami napísaný text Veľká láska. Tvrdé vydanie, menší formát do ruky v červenom ako Ferarri, povedal by vnúčik. Krásna v jednom letnom dokonalom dni. KK Bagala si dal záležať. Prvý dojem je dobrý a láskavý.

Nedočkavo otváram, listujem, za venovanie od kamaráta Vlada ďakujem, uctil si ma, ako hosťa v novozámockej krčme s pokrokovým názvom Mekka, kde sme sa stretli, na dohodnutom letnom pivku, po dlhom čase.

Po prečítaní prvej vety, ma skoro vystrelo. Akoby, priamo mne určená, o mne. Nemohol však vedieť, že sa mi to stalo tiež. Vo februári ma fakt vystrelo, tiež v kancelárii, skoro, stihol som naskočiť do výťahu a záchranka. Cítim, že túto knihu prečítam na jeden dych. Toto predsa nemôže byť náhoda.

Idem na to, podmienky sú ideálne, veľký široký balkón otočený na západ s výhľadom na more, po rannom povinnom zaplávaní s mojou Veľkou láskou.

Kniha začala dynamicky, od vyhodnotenia náhlych slabostí, ktoré prichádzajú nečakane s dlhodobou prípravou, až po slabosť, veriť lekárom, že to čo nás trápi, konečne objavili po našich častých hypochondrických návštevách u nich v ambulanciách.

Pocit, že kniha pokračuje v našom rozhovore, ktorý sme začali v „pokrokovej“ krčme, ma pri ďalšom čítaní neopúšťa. Kým som prišiel autor sedel v krčme sám. Krčma je zdrojom jeho inšpirácií, nielen táto, inak je nerád sám, v krčme. Avšak tvorivej samote, aspoň tri dni v týždni dáva prioritu, čo rád počujem. Tvorba si žiada sústredenie a krčma, často myšlienkové pochody našinca narúša, že v každej krčme bývalého ostbloku, vzniká zárodok minimálne svetového sprisahania.

Našťastie kniha je delená na dynamické časti a ľahko sa číta, o našej dobe. Každá prináša zmenu, v myslení mladej generácie určite a pretvára každého starnúceho či preživšieho.

Fakt neviem, kde ľudia berú tú tvorivosť, ktorú púšťajú z uzdy práve v najbližšej krčme. Tých povzdychov z masírovania svetovými aj našimi spravodajskými agentúrami, zloženými do absolútnych syntéz, no nepíšte o tom, keď je to skutočne zaujímavé a nutné povedať najbližšiemu pivnému kamarátovi. Daj boh, aby bol trpezlivý poslucháč a potom čitateľ.

Čo nás trápi dnes, číňania a nedostatok jedla a vody? Pitnej, či tej morskej, aj tu z terasy ju vidím, je jej dosť. Práve mi kýva na pozdrav môj sused v penzióne, je z Manheimu,  dnes končí, skvelou angličtinou mi praje peknú dovolenku. Rozmýšľam, či je ešte Nemec.

No čítajme ďalej, dovolenka je krátka, aby som to stihol.

Od Číňanov prechádzame k Rusom. To je téma stáročí, téma gulagov a likvidácie celých národov, od salónnych hier typu ruskej rulety, jednotlivých tragédií k masovým vraždám, ktoré robia z politikov hrdinov, čo je len malá epizódka, uletenie myšlienok, nakoľko tu stále ide o Veľkú lásku.

Andrič je osoba, ktorá mňa v živote stretáva. Je to človek, ktorý sa stále hľadá. Zatiaľ som neprišiel na to, koľko má rokov v prvej tretine knihy, ale záujem o čítanie som podnietil tým, že som druhý krát citoval z knihy originalitu prejavu Ballu a to malo za následok, že kniha opúšťa dobrovoľne moje ruky a ocitá sa u mojej Veľkej lásky sediacej oproti. Urobí ešte pokus, ako to u žien býva, že ak chcem, môže mi ju vrátiť, ale ja som rád, že som pre Vlada získal prvého môjho registrovaného čitateľa a nechávam, aby si urobila názor a mohla so mnou o knihe polemizovať, aby sme sem stihli pár názorov zaznamenať, mohli by byť užitočné, pre pokrok, akú knihu majú dnes čitatelia na pláž nosiť, okrem „šedých odtieňov lásky“.

Vlado má skutočnú lásku, už pri vyslovení mena Eliška, so mnou lomcuje moja zabudnutá mladosť, najmä, keď sa vie s ňou bezcielne túlať Prahou, ako sa to aj mne kedysi podarilo, bez splnenia cieľa, hoc tušeného. To však boli iné časy a Praha vyzerala úplne inak.

Andrič je zaujimavá postava, ešte sa nerozhodol stať otcom, čaká na pokyn či sms, email alebo niečo, čo ho dokáže zapojiť do fungujúceho svetového mechanizmu. Príroda je určite dokonale zariadená. Kniha zíde z mysle v momente dobrého obeda, napríklad smažené alebo priamo žiarené chobotnice s bielym Chardonay z dalmatínskej oblasti, nič viac k rozlievanému vínu čašník nevedel povedať. Čítanie tak preruší Veľká láska k vlastnému žalúdku. Z obeda odchádzame rozladení, že na toalete chýbajú vešiaky na klobúk alebo časť odevu, ak sa chcete kultúrne obriadiť, umyť a pritom ukončiť tento proces konzervatívne, bez straty Veľkej lásky. Pomáha romantický dokonalý letný výjav z morskej zátoky, ostrovčekov, modrej lagúny, desiatok bielych lodičiek, plachetníc a spokojných ľudí v optimálnych letných teplotách do 32°C.

Kniha leží na posteli, otvorená, červeným chrbátom a viditeľným nápisom Balla. Veľká láska zatvorila oči, unavená. Predtým si však zapriala počúvať odvrátenú tvár mesiaca od Pink Floyd.

Siaham opäť po knihe, aby som sa viac dozvedel o rozdieloch muža a ženy, nakoľko vraj muž sa odlišuje od ženy len väčším množstvom chlpov. Pri blízkom pohľade nájdete však odlišností viac a detailne, o dotyku a vnímaní tepla nehovoriac, je to skutočne viac, ako bazár.

Andrič má problém, keď umrie človek  a priateľ, je to strata. Keď viete že žije, nestretávate sa, je to dobré, máte šancu sa v budúcnosti vidieť, napríklad v krčme s pokrokovým menom Mekka. Vyzerám z okna a vidím  veľkého psa rottweilera, ako fúka na mňa svoje sliny, je zvyknutý na zmenu osadenstva čo prináša pamlsky,  mäso, ostatným jedlom pohŕda, zvykol si na Royal Canin, z ostatnej stravy dostáva pes sučka menom Mala, alergiu. Áno, aj o tomto je Veľká láska, v každodennosti života, ktorú v knihe nájdete.

Nájdete tu Fausta, tajné úrady, polemiky o životnom cieli, hadie ženy, ktoré nikdy Andrič neprestal milovať.

Je to aj o strachu v nás, či z nás, keď za boha a národ.

Budeme si to robiť ako dezert, hovorí moja Láska, prišla na jednu osvedčenú chuť, okrem rýchlej lásky, je to aj zvedavosť. Príde na to, čo je vo chvíľke príležitosti zmyselné, dostupné, môže to byť aj vyšinutosť.

Ak si skutočne prečítate tento unikát o láske, budete rozmýšľať, či sa dá láska ukradnúť alebo rozvinúť z dennej maličkosti.

Budete možno prerušení pri čítaní, ako ja, lebo sused Talian Lorenzo s priateľkou čerstvou architektkou Furminou, Veľkou láskou Vás pozvú na opekanie malého prasaťa, pochádzajúceho zo spálených hôr okolo Trogiru. Čudujem sa, kde sa stihlo vypásť. Záver krásnej dovolenky a zajedanie pečeným mäskom, odchod do jeho rodnej Bologne, však neohrdneme. Spomíname na Dubčekov doktorát v roku 1988, ktorý mu udelili, aby si ho svet opäť všimol, jeho ľudský rozmer z roku 1968 je nezabudnuteľný. Lorenzo mal vtedy dva roky, vnímal prvý nočník a opustenie plienok, ako šťastné dni, že mamičke už ušetrí Veľké pranie, pôvodom z Veľkej lásky.

Víno sa pila Graševina, dovoz z Dalmácie, balená v talianskej Ravenne. Ženy si pri tom prezerali fotografie z pochovávania basy v Slovenskej dedine v našich Jahodníckych hájoch inšpirovanú Carnevalom.

Blanka, majiteľka penzionu na dôchodku, spomínala na Jugosláviu, ako scanzen kultúr držaný silným Titom. Ked som už nevládal pod vplyvom vína ďalej, šepkala mi do ucha, že nesmiem dať najavo svoju slabosť pod vplyvom veku. Ešteže je tu silný vplyv splnu mesiaca, chladený navyše morom, na hladine mi trčala len morom vytlačená ľahčená hlava, to sa sila rýchlo a ľahko vracia späť. Pozor na prúdy.

Som v druhej tretine knihy, je neskoro večer. Všetci išli spať. Mne zvonil telefon. Skoro 89 ročný otec mi volal, že nevie, čo mu jeho  mladšia sestra povedala za 17 minút, záplava slov je pre neho v tomto veku veľa. Vie sa však rozhodnúť, že na 400km dlhú cestu, na stretnutie spolužiakov, už nemôže prísť. Poznám ich všetkých troch, ktorí ešte vládzu, na nohách. Spolu ich je päť. Stavbári, ktorí mali pre Heidrychove maniére násilia, za Protektorátu Böhmen und Mähren, zastavené štúdium. Slováci vtedy vraj z donútenia, sa rozhodli ísť vlastnou, dnes vieme, že čisto fašistickou cestou. Ako inak nazvať, štátny terorizmus, na základe zákonov, vyháňať z domova vlastných občanov. Práve sa to deje v Sýrii, navyše s deštrukciou domova.

Aby sme nestratili niť, všetkých zaujíma, Veľká láska. Na strane 82 ma zaujala veta. Človek musí mať niečo veľmi rád, aby jedného dňa nezošalel. Ja tvrdím, aj v čase nepohody, je možné sa dohodnúť, bez začervenania. Všetci to chápu, je to Lunapark generácií.

Kto si neprečíta túto knihu, nikdy sa nedozvie, kde začína  a kde končí Veľká láska, čoho je vlastne schopná, keď sa dvaja na jej podobe dohadujú celý život alebo nielen dva roky. Vy na to máte 48 hodín, je to čas na zvládnutie príbehu jednej Veľkej lásky, s okolo pobehujúcim veľkým psom menom Mala, miešajúc sa s literárnou postavou Laurou a jej malou dcérkou. Je to príbeh o tom, čo hľadáme a nikdy nenájdeme, lebo sa nám zdá, že máme málo času. Je dôležité, ak má za Vami do vody niekto skočiť a pomáhať, ako pes Mala. Poznala ma len tretí deň, urobila to, intuitívne, srdcom. Taký je väčšinou aj život človeka.

 

P.S. je to link priamo na knihu

 

http://bit.ly/1KJNRHN

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?