Som dieťa občan a trpím.

Autor: Miroslav Ferkl | 8.2.2015 o 14:24 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  828x

Je po referende, je tu cenný výsledok, ktorý sa očakával od každého rozumného uvažujúceho tvora s vlastným názorom. Odhalil 21% populáciu ochotných zvoliť čokoľvek, ak k tomu dostanú rozkaz. Žiaľ sú medzi nimi aj právnici, mladí plní života a dokonca s vlastnou dôstojnosťou. Rozmýšľam, čo to vlastne dnešné školy produkujú, keďže mne nevedia vysvetliť právne otázky, ak im ja bez ukončeného právneho vzdelania občas nejakú položím. Moja dcéra tiež nedostane odpoveď ani od svojho brata, môjho syna právnika, ak potrebuje urgentne poradiť. V televízií vidím právnika s vyštudovanou teológiou, ako tvrdí, že výsledok považuje za cenné víťazstvo hodnôt, nezaloží politickú stranu, stačia mu občianske iniciatívy s 800.000 ľuďmi, ktorí vedia čo chcú, ostatní nevedia čo chcú, aj keď to už rieši Zákon.

Vo štvrtok večer 5.2.2015 ma viezla záchranka s ľahkým infarktom do nemocnice, prvé  čo sa ma pýtali, ak som vo chvíľke upadania do bezvedomia ešte vnímal, či mám kartičku poistenca. Určite mi ju našli, nakoľko som späť zo „servisu“, kde som musel zaplatiť ošetrenie, kúpou akéhosi kupónu za symbolické dve eurá, keď lekár skonštatoval, že ma radšej pustí domov, nakoľko sa mi tlaky po troch hodinách ustálili, srdce funguje a zbaví ma tak následného dlhodobého utrpenia ležania v nemocnici, čo ma nesmierne potešilo, nakoľko som sa zase začal cítiť žijúcim a vnímajúcim človekom.

Žijem a som rád, že si opäť môžem niečo prečítať od Jozefa Mikloška, ako rekapituluje naše "Kráľovstvo". Pripomenul naše zlyhania v dejinách, pripomenul naše traumy, ktoré sme zachraňovali povstaním našťastie s vlastnými ľuďmi. Keďže však bolo veliteľov a podporovateľov viac, viac cieľov a konečných značkových ideológií-nosili sa vtedy módne pod klopou kabátu, ktorý sa dal príležitostne rýchlo vyhrnúť, aby bolo vidieť tú správnu značku. Povstanie dopadlo vojenskou prehrou, ocenenou naším teologickým prezidentom v Banskej Bystrici na víťaznom defilé cudzej armády, naša zostala trpieť v zimných podmienkach v horách, boli to väčšinou ešte deti, rodičia zostali doma. O morálne víťazstva vojny a dokonca aj o vojnovú korisť, sme sa však stihli s víťaznými mocnosťami ešte v máji 1945 podeliť . Jozef Mikloško pritvrdil, nezáujem o termín manželstvo, rozvody, vymieranie. Spomína utrpenie súčasných detí, kontajnerové už netrpia, ale počet za 60 rokov spomenul, 1,3 milióna, asi je to verejné číslo strát minulého obyvateľstva.  Ak žijú rodičia a udržujú tradičný domov, ste vlastne stále dieťa, aj keď Vám detstvo úradne štát ukončí a pridelí Vám dospelosť, hlasovacie práva a byť voliteľný za poslanca, či prezidenta. No ako dieťa stále „trpíte“, tentoraz stúpajúcou potrebnou starostlivosťou, ktorú treba vracať svojím rodičom, čo treba ak vyznávate tradičnú rodinu strpieť.  Ak ju niekto vracia svojim voličom gulášom, verte že to je za odmenu splnenia rozkazu, patrí sa ho navariť aspoň chutný a výživný, inak budete po jeho konzumácii trpieť.

Trpieť alebo strpieť sú dosť podobné slová. Odborníci ich tiež označujú ako homonymá, tieto podobné. Rozlíšenie je v znení, v počutí ak je dobrá akustika aj chápaní.  Český výraz „drby“ v občianskom podaní spraví z 500.000 aj 5.000.000 slovom aj päť miliónov, potom stačí povedať 150.000.000 a stále máme rovnaký počet, keďže sme výhodne vymenili slovenskú korunu a politici s občanmi na ňu stále nezabudli, počty sa tu rýchlo menia podľa potreby a ocenení. V istom mestečku vznikla potreba prestavať jedinú schopne vyzerajúcu budovu od slávneho architekta, ktorý ju postavil po zbierke v istej inej komunite, ktorej ju samozrejme pre istotu už nikto nevrátil, vraj komu, keď sa skoro všetci vyviezli kamsi do nenávratna a vôbec, boli inakší, ani po vojne ich nikto nechcel, nechceli veriť, že to peklo vôbec prežili a aj tak súd rozhodol, že nám to dali dobrovoľne. Budova chátrala dlho, niektoré chátrajú na hanbu Slovenska do dnešných dní. Havarijný stav sa komunita pokúsila vyriešiť. Vyhlásili súťaž, vybral sa dodávateľ a stavbu skolaudovali. Bol som pri tom náhodou, keď sa prišli úradníci pozrieť na nový luster, čo bola vraj najdrahšia položka. Bol som pri tom, čo bola asi tiež medicínska náhoda jedného života, jedného dieťaťa, že sa v budove vykonala prvá kultúrna akcia. Akcia prebehla, ľudia sa poskladali do minimálnej šatne, strpeli nefungujúce osvetlenie na minimalistických toaletách, ku ktorým museli chodiť po strmom úzkom schodisku, ak si nechceli vypočuť a čakať dvojpodlažný výťah, že už sú na prvom podlaží. Hudba hrala, v sále trhala uši zlá akustika a ak to niekto vydržal, nevydržal stúpajúcu teplotu a vydýchaný vzduch alebo studený prievan neustále otváraného a zatváraného okna, keďže nikto v rekonštrukcii a nadstavbe neriešil vzduchotechniku. Nadstavbu som nikde nevidel, ale všimol som si, že po tejto jednej akcii, prestala existovať podlaha na prvom podlaží, kde všetci nechali svoj odtlačok topánok vždy, keď tam prešli. Bolo mi vysvetlené, že v budúcnosti sa tam už nebude chodiť, že do hlavnej sály sa bude chodiť núdzovým oceľovým roštovým požiarnym schodiskom, lebo tá druhá prevádzka je vlastne nedokončená knižnica nosiaca meno slávnej slovenskej spisovateľky. Nedokončená, že sa tam vlastne pri sťahovaní nezmestila. Pýtate sa, musí byť niekto zodpovedný. Poslanec hovorí, že nikto nie je zodpovedný, ani on, hoci je tam už druhé volebné obdobie. Občan dieťa musí svoje trápenie, trpenie takto strpieť v tomto slovenskom Kocúrkove, lebo výsledky sú za každých okolností a vždy „cenné“.

Už len vypísať referendum o zrušení kvóra, čo by však ešte viac zamotávalo slovenskú trpiteľskú scénu, ak by prešlo, lebo by sme tu mali stále nejaké nevyriešené otázky, v hojnom počte, určite ako dnes reklamy alebo dotazníky, čo vypĺňate 15 hodín, ak nad nimi rozmýšľate. Bohvie, na čo by sa ma a kto stále opytoval, ale ak by stačilo odpovedať, len áno alebo nie, kto má vlastne moc a zodpovednosť, by sa určite nedozvedel. Musíme si pomáhať. Manželstvo je odvaha žiť v oficiálnom páre a pomáhať si v dobrom aj zlom, bez slov a otázok, to určite pochopil celý národ aj bez tohto referenda, to je jeho cenný výsledok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?