Ekonomovia sa zhodli na termínoch globálnej ekonomiky, príjmovej nerovnosti, sociálnej a ekonomickej inklúzie, tak znie komentár. Zaujal ma tento termín Inklúzia a pozerám, že je to x krát opakované slovo moderného sveta. Doteraz som ho ako aj slovo negociácia nepoužíval, preto som si ich musel vyhľadať v slovníkoch, čo vôbec znamenajú. Pozerám, že špecialisti politici toho narozprávajú v týchto termínoch dokolečka sa opakujúc, ako pri obohratej platni, až nakoniec všetci končíme pri Chlebe a Hrách, a samozrejmom pokoji potrebnom pre život.
Kde sa pozriete je rôznorodosť, človek je však v podstate jednoduchý. Potrebuje málo. No keď sa združí do veľkých celkov, začnú s ním hýbať sily, ktoré si hovoria štát, štátny záujem na báze národa, ideje, jazyka, farby, rasy, náboženstva alebo aj sily konšpirácie a provokácie. Globálne, ak tomu chce porozumieť, začne robiť vedu- ekonomiku. Zložitá veda, ktorej len občas niekto skvele porozumie, trafí sa do pohybu davu a trhu, čo komisia ocení cenou. Tak mi to totiž z tých odpovedí pripadá, že nikto tu nevie riešenie, okrem hygienikov, ktorý Vás nepustia do vody, lebo norma. Ešteže máme tých Írov, ktorý sa pre vodu búria, inak by sme si nevšimli, že doteraz za ňu neplatili, čo poškodzovalo svetovú ekonomiku.
Ak začnem uplatňovať permanentnú inklúziu, začnem pochybovať aj nad tým chlebom. Vraj z chleboviny len priberáme. Čo nám vlastne zostáva, keď je nám už odopieraná voda, chleba a kanóny už nevyrábame. Čím prispejeme k rastu svetovej ekonomiky, kedže pokles je nežiadúci, pokles je kríza a opäť niekoho napadne riešiť krízu nie inak, ako vyrábať Hlavne a Náboje. Svet a túto Zemičku máme len jednu, učme sa spájať, nie napádať.