Londýn, Marx a Cobra.

Autor: Miroslav Ferkl | 4.11.2014 o 12:10 | (upravené 4.11.2014 o 12:55) Karma článku: 5,05 | Prečítané:  445x

Nestačia dve hodiny, nestačí šesť hodín a tak som prišiel na sedem dní, konečne si v kľude pozrieť mesto, ktoré má štyri letiská, je husto pospájané diaľnicami, železnicou, metrom, uličkami, parkami a lesmi, kanálmi a riekou Temžou, že ho niektorí počítajú až po kanál La Manche s plochou viac ako 16000km2 a 18miliónmi obyvateľov. Londýn, mesto ktoré zažíva tisícročie, obdobie, kedy ho nikto nedobyl a stalo sa tak útočiskom vyhnancov, utopistov, revolucionárov, ktorí tu sklonili svoje hlavy na večnom odpočinku. Niektorí prišli o svoje hlavy aj nedobrovoľne, ako Thomas Moore autor Utópie, ale čas z nich a ich čistého života spravil svätcov.

Človek žije krátko, mesto a krajina rastie a udržuje konzervatívne duch kultúry, udržiava a zveľaďuje pamiatky a šikovnosť človeka na tomto mieste pre všetkých, ktorí prinášajú dobrú vôľu aspoň poznať, za minimálne peniaze, donáciu prevažne 1 libry, môžete vidieť každý deň v týždni, známe zatváracie pondelky v múzeách tu neplatia. Britské múzeum, National gallery a iné majú otvorené. Tu nájdete výsledky umu ľudskej tvorivosti a umenia. Nájdete tu veľa pamätníkov vzdávajúcim hold, stratégii, duchu, vodcovstva, martýrstva, rozhodnutia, dohody,...mostov spolužitia. Myslenia do budúcnosti, ako uchovať a zachrániť ľudstvo.

Prehliadku som začal vo Waterlow parku. Zaujali ma pamätné lavičky z kvalitných drevín, pozostalí ju umiestnia do parku alebo na cintorín, je na nej spomienka v mosadznej tabulke. Sú tu miesta, ktoré zachovávajú ráz pôvodnej prírody, jazierka s vodopádmi plné kačiek, holubov, čajok, ktoré deti s matkami kŕmia z úctivej vzdialenosti. Natrafíte tu na zámoček, dnes kaviareň, kde si kráľ užíval so svojimi milenkami. Za plotom je cintorín. Je tam pochovaný muž, novinár a filozof, Karl Marx, ktorý urobil pokus ako zmeniť svet, stojí na jeho náhrobku z roku 1883 na Highgateskom cintoríne, ktorý môžete vidieť za 4 poctivé Libry. Je to veľká skoro metrová hlava, ale v mapke čítam, že originál Marx je pochovaný v inej časti. Je to zarastené, neudržiavané miesto, dnes les, kde sa náhrobné kamene menia na pôvodné prírodné kamene. Urobil som pokus, či to miesto sa dá nájsť. Podarilo sa, ale už som tomu neveril. Meno je ledva čitateľné, na kameni ležalo pár kamienkov. Zdalo sa mi nedôstojné, odísť a nenechať nič po tak dlhom hľadaní, mal som vo vrecku českú korunu, minca sa v slnku riadne zablyšťala. Možno na výstrahu, že sa filozof, novinár, ekonóm a historik, autor diela, ako nahlodať kapitalizmus, Kapitál a Manifest komunistov z roku 1848, sa stal základom pre viac ako dvadsiatku izmov, ktoré mali zrušiť súkromné vlastníctvo a spoločenské triedy. To sa mu vlastne podarilo. Po 17.novembri u nás ľudia zabudli, že také vlastníctvo bolo a že absorbovali alebo absolvovali nejaké triedy, skoro na nich nevidieť, oblečenie majetného aj nemajetného je plné dier, hlavne vo veku do 15 rokov. Dnes sa spýtate 19-20 ročných, kto bol Marx a oni nevedia; pýtam sa nemali ste dejepis? Mali, ale neučili nás. Preto dnes máme len osobné vlastníctvo (pôvodne zubná kefka a snubný prsteň) a triedy ani vo vlaku už nerozlíšite, či je to prvá alebo druhá (hádam len, keď vám nejde WIFI).    Na tom cintoríne nájdete všeho chuť. Literátov, politikov, sochárov, architektov, náhrobok Robina Sandersa s plachetnicou, narodil sa v Prahe 1934 a zomiera v Londýne 1998. Bodku za smútením a cintorínom, som prečítal na náhrobku trubkára, miesto spomíname - jednoduché KEEP SMILING, vždy s úsmevom.

Po tradičných prehliadkach Britské múzeum, ktoré Vám dotvorí skladačku s múzeom v Káhire, stihnete aj komornú výstavku uprostred nádherného pavilónu, ktoré otvorila kráľovná pri príležitosti milénia 2000. Je tam Lutherov preklad biblie z latinčiny do nemčiny z roku 1542. Aby som to videl, musel som sa potknúť o kus berlínskeho múru, ktorý je tam tiež vystavený. Príbeh vývoja Nemecka je si dobre pripomenúť. Stopy sú v Londýne na každom kroku, Nemecko chcelo dobyť Anglicko. V Imperial War Múzeu môžete vidieť jednu z rakiet V2,ktoré koncom vojny stihli dopadať na Londýn, pretože Goeringov plán, ukončiť vojnu rýchlo v roku 1940, mu nevyšiel. Nepomohli mu bombardéry JU87,88, He111, Dornier ani Messerschmitt Bf109,110, nedokázali to ani ich vylepšené prúdové verzie v roku 1944 a 1945, ktoré sú tu v kocke vystavené v múzeu RAF. Obyvatelia sa dokázali disciplinované postaviť útočníkovi, ktorého chcel Chamberlein zastaviť kusom papiera, ktorým mával po prílete z Mníchova, kde obetoval Československo, ten okamžik s jeho voskovou figurínou tam je, je tam aj Goering v jeho „fešáckej uniforme a slávnym výrokom o konci vojny, kedže nemecké letiská sú tak blízko, za kanálom La Manche, že ide o nemecký vzdušný priestor nad Londýnom. Príznačné je, že boje v roku 1940, dokázali obrancovia prežiť len vďaka dômyselnosti svojej obrany, radaru a nepomerne menšiemu počtu lietadiel, na čele so Spitfirom supermarine s motorom Merlin. Končím túto prehliadku pri obrazovke v pozadí s kópiou atomovej bomby Litle Boy, kde sedí muž so ženou a po láskavých slovách dochádza k nedorozumeniu a vražednej hádke. Niekto nám chcel naznačiť, ako ľahko dochádza k vojnám, nielen v kuchyni, keď ani jedna strana nechce ustúpiť a začne používať násilné prostriedky.

Doprava je skutočne premyslená, za celý čas som nevidel väčšiu kolíziu, ako rozbitý blinker. Dosť veľký problém mi robila jazda vľavo, ako chodec som to dostával zľava aj sprava, kedže sú v meste často deliace ostrovčeky. Ale často je aj nápis pozri vľavo alebo pozri vpravo, tesne pred zebrou, ktorý vás usmerní. Poschodové autobusy sú raritou, ale potrebnou, cestujúcich je veľa. Nikto nemá problém, vozíčkarovi alebo mamičke s kočíkom šofér zníži podvozok, že nie je problém nastúpiť. Lístok nepotrebujete, môžete zaplatiť telefónom, bezdotykovou kartou alebo oyster kartou. Len taxikár pýta hotovosť, ale jazda stojí za to, sú veľké, sedíte oproti sebe, keď je skupina, nie je to drahé. Metro-Underground značky svietia v hustej sieti skoro všade, ide presne, na každej zastávke viete, kedy vám ide nasledujúci spoj. Všetko je prehľadné, v prechodoch navyše počujete kvalitnú živú muziku potulných muzikantov, jeden mal taký ohlas, že brzdil dopravu, vytvárali sa skupinky poslucháčov.

Južným vlakom sa dostanete rýchlo do Greenviche. Tichá časť, akademická pôda, blšie trhy, kde kúpite skoro všetko-samozrejme použité, aj ideály. Bol tu klavírny koncert v kostolíku z 11 storočia, teda prišiel som, keď interpretka dohrala, Vy ste ma nepočuli, pýta sa ma. No, možno nabudúce, je to Steinway. Mal som predstavu, ako hrala na vzácnom romantickom nástroji.  Unikátne vitráže a predstava tónov klavírneho krídla, ma sprevádzali až po nultý poludník, základ určenia času a merania Zeme. Bol nádherný slnečný jesenný deň, bezvetrie, viditeľnosť na celý Londýn, boli tu masy ľudí, roztrúsené po obrovských upravených zelených plochách veľkého parku, okolo kráľovského observatória. Tu cítite, že nás hviezdy stále zaujímajú, hľadanie odpovedí na naše otázky, je stále aktuálne.

Stravovanie, nielen Hot-Dog alebo Fisch and Chips. Máte na výber, buď si kúpite v obchode, sú tu väčšinou menšie typu Sainsburys alebo Tescoexpresy, kde môžete kúpiť aj indické pivo Cobra-odporúčam alebo si nájdete svoj PUB. Jeden bol prerobený z bývalého kostola, teraz je stále narvaný zákazníkmi, čo sa prestali modliť, bolo tam však teplo, pivo prevažne rôzne Cídery a navyše príšerne drahé na naše pomery. Anglická Libra sa podobá na slovenskú korunu s cenami pred výmenou za Euro. Za jednoizbový byt dáte presne toľko, čo po cenovej fáme roku 2008, ceny sa stabilizovali na úrovni 500.000,-Sk, lenže tu počítajte Libry. To isté som si všimol v ponuke malieb, žijúci výtvarník ponúka svoju olejomaľbu krajinku na plátne, neďaleko aukčnej siene Sothebys, za 23.000,-Libier. Mal by nás tento trh lákať, vyvážať, výtvarníkov máme dosť a maľujú celkom obstojne, dokonca máme aj kde vystavovať, Danubianu som propagoval, nápisom na tričku.

Stavby, zaujímavé bývanie som objavil vo štvrti Camden Town, sieť kanálov so vzdúvadlami, dnes už nepoužívané, vytvorilo romantické zákutia pre bývanie a športovanie pri kanáli, je tu sieť reštaurácií rôzných národov, najete sa za primerané ceny, ponuka je písaná často ručne v dvoch jazykoch, čitateľnejšia je angličtina písaná latinkou, ako znakové písmo, prípadne ukážete na tanier suseda, kde vidíte bravčové výpečky a za moment vás obslúžia. Problém bol so záchodom, ktorý som nevedel zvnútra otvoriť po jeho použití, čo som si všimol, mal s tým problém každý, bola to skúška logického myslenia pri nelogickom riešení zatvárania a otvárania, kde vás chcú doinkasovať, po lacnom jedle.

Slobodu prejavu si môžete užiť v Hyde parku, ktorý susedí s Kensingtonskými záhradami a neďaleko na obvode má Westminster, Buckinghamský palác tiež neďaleko. Sú tu tradične speakers, ľudia čo majú potrebu meniť svet, sa tu môžu do sýtosti vyrozprávať, miesto Speakers Corner bolo však obsadené v rohu, ktorý volajú Rotten Row. Tu som videl niekoľko rečníkov, mali v sebe dosť ohňa, aby prilákali množstvo poslucháčov. Nevadilo im fotenie, priam si dnes uvedomujú svoje PR, že kto nie je vidieť, počuť, ten akoby nič nechcel. Jeden spieval, nemal však zosilovač a tak nemal poslucháčov. Jeden mal pred sebou veľký text o besnení vojny v Sýrii, bol to starší muž, asi vedel, lebo zažil. S protestami som sa stretol aj pri Big Bene, parčík pri soche Churchila bol oplotený prenosným oplotením a okolo neho stále množstvo policajtov, protestujúci nosiac heslá a požiadavky typu opäť aj jednoduché,“ Chceme prácu!“ spali v stanoch a spacákoch.  Jednoduchej práce je tu dosť, tak ako u nás, tu ju však intenzívne skutočne robia a nenájdete miesta s odpadkami. Oni ich skutočne radi robia, ale aj intenzívne odpratávajú. Bezdomovcov som našiel v novom domove, obsadený bol celý kostol St Martin-in-the-Fields.

Viem, mal by som ešte čo písať, možno urobím aj druhý diel, ale dnes ľudia majú radi krátke články, najradšej titulky, preto prajem pekný deň, asi taký aký, som zažil túto jeseň v Londýne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?