Čudujem sa, toľko ospievaná krajina, „Zem, kde zajtra znamenalo včera“ písal Július Fučík a vydáva knihu v roku 1932, kedy na Ukrajine vypukol Hladomor. Dlho sa na východ od nás netešili, po neúspešnom prevrate v auguste 1991, rozpade sovietskeho impéria, kedy všetko preberá Ruská vláda na čele s Jeľcinom, vtedy na vrchole popularity. Obdobie rozkvetu a dostatku sa končí v roku 2014. Opäť sa zatvárajú obchody, reštaurácie aj známe značky. Počujem prvý krát, že by sa niekde osvedčená značka Mc Donalds, zatvorila pre nehygienické podmienky. Nuž Jeľcin si vybral svojho nasledovníka, muža, ktorý ani brvou nepohol, keď si sadal do najmocnejšieho kresla na východe, zrejme veril, že mu odpustí tie prehajdákané miliardy americkej pomoci jeho krajine, ktoré jemu blízky spolupracovníci rozkradli. Ano, je to dnes mocný muž, môže jemne prstíkom stlačiť tlačítko a vyletíme všetci do luftu. Včera to aj povedal, nedráždite „jadrovú mocnosť“, to akože jeho veličenstvo.
Dnes je tu opäť doba ničenia životov, budov, ciest, vybavenia, reality prázdných obchodov, exodus tých, čo ešte vládzu utekať, realita klamstva politikov, bezcharakterné vyhlásenia, neboli by možné bez Janukovičom ukradnutých peňazí, bez ruských zbraní, bez ľudí vyškolených v spravodajských službách a patrične zaviazaných jedinému vodcovi. Čo by bolo bez imperiálnych ambícií národa a jeho Putina, ktorých sme nedávno v roku 1945 vítali a v roku 1968 zatracovali. Boli tu a dnes dosť rýchlo môžu byť, ak nebudeme odoberať ich plyn, ropu. Ak nebudeme poslúchať na večné časy. Vyberte si! Došla káva, regál v najbližšom aj vzdialenejšom obchode, je nekonečne narvaný rôznymi čerstvými kávami sveta, zakonzervovanými vôňami so zárukou, esenciami slobodného života.