13%tná demokracia

Autor: Miroslav Ferkl | 31.5.2014 o 11:00 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  518x

Vždy keď vidím volebnú komisiu, myslím si, že je to drina, vydržať sedieť, kedysi aj dva dni a robiť minimálne úkony v zmysle demokracie. Nedávny článok istého  člena, ktorý jedol a pracoval v jednej poslednej volebnej komisii si však vážim, ukazuje presne to, čo som cítil a počul od viacerých ľudí, že systém je zlý. Ja osobne som skutočne navyberal potrebný počet ľudí, ktorých nám dovolili voliť za Slovensko do Europarlamentu a nakoniec som ich nemohol voliť, lebo mi dovolili len jeden lístok a dva krúžky. Tu niekde demokracia skutočne zlyháva a blíži sa totalitnej praxi, obmedzuje slobodu voľby. Obmedzujú vlastne každého občana, hoci je doma, vo svojom štáte a nehovoriac, že je náhodou v cudzine. Každé voľby majú iné pravidlá, hoci slovo demokracia má iba jeden význam.

Zaznievajú názory, že bolo príliš pekné počasie, bolo treba kosiť, sadiť, natierať. Druhý, že je to abnormálny rok, samé voľby, to by od nás chceli moc, aby sme sa tak často rozhodovali a vôbec, veď nie je koho hovorí tretí. Ďalší sa pozastavuje, aj keď tam hodím hlas, je ako do vetra, nič neovplyvní. Pýtam sa svojej volebnej komisie, ktorú som si vybral, mal som totiž volebný preukaz, koľký som v poradí. Je deväť hodín, jedna z poriadnych slovenských obcí, dve hodiny už volíme do EÚ svojich poslancov, komisia má určite okolo desať členov, nepočítam, čakám, čo mi predsedajúca pani povie. Ste prvý volič, kolega ju však opraví, je druhý. Som fakt zarazený, to ešte neodvolili ani členovia komisie?! Vraj, že až na záver, trochu ma uspokoja. Prihodím čosi, ako je obec krásna, že by mohla byť už konečne krajšia, keby odstránili trosky z druhej svetovej vojny alebo ich využili. V rieke trčia pomníky pozostatky pilierov mosta cez rieku Oravu. V posledných dňoch po vetre a zvýšenom stave vody dokonca vytvorili popadané a vzpriečené stromy, prekážky. Bobry ich môžu využiť a spravia si svoju priehradu, skôr ako to miestni využijú na peší alebo cyklochodník ku starej stanici. Bolo by čo ukazovať, chýbajú mi tu informačné tabule o tom, čo sa tu stalo v posledných dňoch druhej svetovej vojny, hoci sú pamätníci a každoročne sa tu obec modlí pri kaplnke vystavanej z príležitosti a vďaky za to, že obec front nakoniec obišiel. Je tu príležitosť viac využiť európske zdroje, ktoré sa núkajú, aby ľudia neodchádzali do cudziny, aby si vážili svoj domov, svoju vlasť, svojich susedov, svojich občanov.

Včera som náhodou čakal na pošte vedľa pani, čo vyberala príspevky na postihnuté dvojročné dievčatko s nádorom na mozgu. Bola riadne označená, v ruke listinu na oprávnenie zbierky. Za možno 13 minút, zhoda náhod s číslom volebnej účasti, sme boli dvaja, čo vôbec reagovali na túto pani, čo sa vôbec na ňu pozreli. Bola skutočne slušná, každého pekne pozdravila a hoci sa na ňu ani nepozrel, poďakovala mu.  Oslovil ju starší pán s paličkou, pozdravil a pri odchode odzdravil, jediný ledva sa vlečúc, hoci sám potrebuje pomoc. Ostatní lietali bez úsmevu, bez otočenia čo len hlavy, bez účasti. O tom, že žijú, svedčil len ich rýchly pohyb vpred. Všetci mali naponáhľo, nezaujímal ich osud cudzieho dieťaťa, možno ani osud tejto krajiny, hoci z fondov EÚ ide viac k nám, ako my prispievame na spoločnú Európu. Svedčí o tom aj 13% účasť na osude vecí verejných, možno je to zámer,  možno neschopnosť politikov, že sa občanovi nedovolí prejaviť riadne jeho vôľa a on prejavuje svoje možnosti práve v tejto účasti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?