Keď sa nám otvorila nádej v roku 1989, že sa veci pohnú, pokročia, odpadnú návaly na toaletný papier, pomaranče, odpadne čakanie na vycestovacie doložky, niekto tušil, že to nebude ľahké a preto začal bojovať Hneď! Poniektorí si dokonca zostrojili Valec, ten videný z detstva Parný, mám v očiach stále, naháňal hrôzu, keď išiel po bratislavskej ulici v Žiline. Ten politický, ešte dnes sa Slovensko nevie z neho spamätať, straší a poniektorí vidia veľké rozdiely. Bohatstvo, to je to, čo nás rozdeľuje, ale hlavne v tom, ako to všetci rôzne chápeme. Dnes na Valentína jeden kolega bloger, vidí svet Bohatstva zjednodušene, len SEX a PENIAZE nás sprevádzajú životom, ako nosné témy a teší sa na komentáre okolo toho.
Nedávno som tu písal o hrôze, ako to vyzerá, keď Vás rabujú. Hrôza, je aj to, keď to všetkým vyhovuje. Páchateľ je vo vedľajšom dome v pivnici a policajt ho radšej nenájde, nevyužije všetky prostriedky, lebo to je už druhý čin, vraj len priestupok, napriek pokračujúcemu trestnému činu! Sused mi potvrdil, že tam museli byť! Nenasadil sa ani pes, že vraj by nemal behať po cudzom obvode, asi ani po vyrabovanej nehnuteľnosti.
Hodnoty a Bohatstvo, Šťastie a Domov. Kedysi ako dieťa, som nemal rád rozprávku „O zlatej Rybke“, bola tak jednoducho nakreslená (kresba Jiří Trnka, reč Jan Werich, tvorba z roku 1951), skoro statické obrázky a maniere ženy a neskôr stareny, ktorá chce stále viac a byť stále viac...“Zlatá rybo slyš má slova, mám doma ženu zlou, jako šídlo a páli ji dobré bydlo...“. Všetci nakoniec bez toho, či sa rozdeľujeme na pravicu alebo ľavicu, končíme v týchto kolotočoch, stúpaniach a pádoch. Či už sú na príčine naše ženy, večné podpichovateľky alebo slabá politika veľmi mierneho pokroku, vyrábajúca sociálne trosky pri honbe za Bohatstvom. Ako to dnes vidíme, termín „sociálny“ je len maskovanie, všetkým ide stále o to isté a Rabujú na všetkých stupňoch bez svedomia. Nečudujte sa potom jednoduchým rozdeľovačkám, systém je chorý, viac ide o štátnu kasu, čo sa ľahko politicky rozkráda bez politického svedomia za zatvorenými múrmi parlamentu a vlády, ktorú nemá kto kontrolovať! Sme rozdelený, na majetných, čo si vedia majetok udržať stavaním pevných múrov a celých pevností a na jednotlivca, ktorému už vypršal, aj prechodný pobyt, vraj automaticky zo Zákona. Nehnuteľnosť je vraj potom neobývaná.
Rabovanie číslo tri, to je spolupráca s úradmi, ani by ste neverili, koľko času, papiera, energie, kilometrov, telefonátov, chodenia na poštu pre desiatky správ, ktoré nemôžu dať priamo do rúk, výdavkov človek stratí. Bohatstvo si vie predstaviť každý. Kde začína chudoba, to by mal vedieť tiež každý, že v chudobe myslenia, v nevyužití šancí, príležitostí a hlavne vždy pred voľbami! Všímajte si, že ktorý kandidát Vám čo prinesie, či má aspoň minimálnu šancu, niečo pokrokové priniesť pre nás všetkých, aby sa veci riešili systémovo, v spojení síl slušných, vzdelaných, rozmýšľajúcich ľudí.