Nesklamali ma!

Autor: Miroslav Ferkl | 23.11.2013 o 17:35 | Karma článku: 8,95 | Prečítané:  762x

Kedysi som túžil vidieť Rusko, v roku 1980 sa volal Zväz sovietskych socialistických republík. Ak ma pamäť neklame, bolo zviazaných 15 krajín v 14 jazykoch. Doslova zviazaných a môj kamarát Igor mi hodiny rozprával, čo tam všetko pozažíval, keď tam chodili koncertovať, teda len Moskva a Leningrad. Skoro som mu to neveril tie nedostatky systému, tak to bolo neuveriteľné, veď to bola krajina, „Kde zajtra znamená už včera“, tak tam ide Pokrok rýchlo, píše komunistický novinár Julo Fučík. Všetci sú z Ruska nadšení, veď ono zjednotilo impérium, začala tam vládnuť Práca, žiadne leňošenie, prílišné pôžitkárenie, intelektuálne filozofovanie, ako nejaký Tolstoj, čo rozoberal a nevedel sa rozhodnúť či Vojnu alebo Mier, všetci čo to robili, boli doslova Pobití, aby bolo dostatok farby na všetky zástavy, ktoré musí každý vojak hraničiar niesť z obmedzeného kontingentu v počte 2 150 000 mužov, aby ustrážil každých 20m, 43 000 000m dlhej hranice.

V tom roku 1980 som chodil okolo Čedoku v Žiline, a vo výklade ma dráždila krátka výstižná reklama, 8 dní letecky Moskva – Leningrad (mladší už poznajú len obnovený názov Petrohrad). Ušetril som nejaký čas a peniaze a hoci bola tuhá Zima, január, rozhodol som sa, že pôjdem, hádam v tých Obrazárňach nezmrznem! Vo vykúrenej kancelárii ma usadili, že aby som počkal, všetko vybavia, je len pondelok a lietadlo letí v piatok. Čakal som hodinu, kým to pani pozisťovala. Zistila, že nemôžem letieť, lebo mi letenku nevedia vybaviť do piatka. Bol som zrejme neinformovaný, že takto sa do Ruska nechodí, že to musí vybaviť niekto, kto dá povolenie z „Protektorátu“ odletieť a ten si dáva na čas, 20 rokov nestačilo.

Prešlo pár rokov, komunizmus padol aj v Rusku, aspoň to niekto tvrdí, 15 nástupníckych štátov sa opäť zväzuje do Únie, nechcú európsku, chcú svoju Colnú a tak v poslednom čase zabojovali aj o Ukrajinu, veď predsa ju nenechajú vyhladovať, ako v tridsiatych rokoch minulého storočia. Stačí slovo jedného prezidenta a druhý sa mu skloní, tú „ženu“ nechá vo väzení, potrebuje si vychutnať, že robila nevýhodné zmluvy s Ruskom, zatiaľ čo on to robí „výhodne“, nikto ho predsa netlačí, on sa slobodne rozhoduje a všetci, včítane poslancov ho na slovo počúvajú.

Nepoznám stále túto stranu východu, hoci sa tam často cestovalo po skúsenosti a porady, ako keď chceli obnoviť vybavenie tlačiarní Pravdy (napokon sa všetko kúpilo v Nemecku za tvrdé valuty), už ma to tam ťahalo, keď sa to sypalo, ale ďalší môj kamarát mi hovorí, skončil som s podnikaním, ukradli mi tam celý kamion s tovarom. Druhý musel fúkať do čapice a platiť akési Pokuty. Spolužiak pilot sa u mňa zastavil v roku 1991, hovorí, preletím východnú hranicu a Tma až do Moskvy. Nebolo tam čo jesť, musel si vždy brať riadne zásoby.

Keď som poznal Západ, vedeli mi povedať, kedy poletí lietadlo. Boris Filan nedávno vydal svoje postrehy z cesty do Ruska pod príznačným názvom „Vodka, duša, kaviár“ . Ani sekundu som neváhal, kúpil som si knihu, stále ma zaujíma Rusko a hneď na prvých stranách opisuje hrôzu, že mu nikto nevie povedať, kedy poletí lietadlo, stornovali mu plavbu po Volge, vraj technická chyba, majiteľ cestovky odišiel kamsi na dovolenku, tipoval by som na Lov. Ako dopadol Boris, ktorý tam letel 2700km, si musím dočítať v jeho knihe, s odstupom si vychutnám tie „zážitky“, ktoré už vždy čakám.

Neberte ma doslova, vždy sa niečo stane, čo Vám môže pokaziť náladu, určite aj na tom Západe, nielen na Východe. Ale prečo Vás na východe nikdy nesklamú, tam je to doslova pravidlom, že napokon tomu vôbec nerozumiete. Aj to ukrajinské odmietnutie, koniec zaplietania sa s Európou. Je to práca Ruska, to musí vidieť každý, ale čoho sa to Rusi boja. Boja sa straty vplyvu!? Na čo chcú vplývať? Gorbimu jasne povedali, ak budeš chcieť založiť stranu, zakážeme Ti ju.  Vodka, duša, kaviár predsa musia stačiť. Hry v Soči budú. Bez plotov a hraničných závor sa dá žiť, ale len v našej Únii. Oni si ich stavajú stále, za každým „Gorodkom“, to dedičstvo Veľkej Červenej armády sa nedá len tak odmietnúť, veliteľov na dôchodku je mnoho a penzie napriek medailám sú príliš malé, postavíme závoru a budeme vyberať Clo, Mýtne alebo vždy sa napokon nájde akýsi vhodný Daňový dlh, ktorým môžeme meniť svoju Politiku.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?