Stretávam sa s reakciou ako, šetríme, práve sa nám vybila žiarovka a ešte sme nestihli kúpiť novú, alebo to už nebude svietiť, dávno sa to pokazilo, v domácnosti evidentne chýba chlap čo by sa staral o elektrické svetlo, mal by to byť odborník, koľkokrát sa žiarovka rozpadla, že ju nebolo možné ani vykrútiť, sklenená banka, ktorá slúžila ako držadlo už nie je, pukla, a niekedy to býva riadna rana a všade Tma. To potom treba hľadať sviečku alebo lampáš a rozmýšľať, ktoré poistky to vyhodilo. Jedného dňa som veru nevedel vôbec tú správnu nájsť, všetky boli v poriadku. Zavolám na dodávateľa, poruchová služba a pýtam sa, prečo im nejde jedna fáza, či niečo robia alebo ju ešte nestihli alebo zabudli nahodiť, oni že nič nerobia a nerobili. Áno pozerám, stĺp je stále prasknutý, skriňa stĺpových poistiek je rozbitá, zateká do nej a keď sa lepšie prizriem zbadám, že susedove neizolované drôty sú vetrom skrútené-zamotané do seba, lebo strešný stĺpik u suseda povolil a drôty sa už pri slabom vetre skratovali. Dokonca sa čudoval, keď mu na strechu liezli elektrikári, aby mu opravili prípojku a poistky na spoločnom stĺpe. To ty si ich zavolal, áno ja, veď určite Ti nejde niektorá fáza ako mne. Ani som si nevšimol, spomína. Veď ani nesvietime, šetríme, veď vieš kríza.
Keď je Tma, už len v posteli je bezpečie, kedysi bolo Tmy viac, asi preto naši predkovia mali početné rodinky, okolo čísla desať to bolo bežné. Svietilo sa olejom, sviečky boli drahé. A kto nemal ani olej musel ísť spať s kurami.
Elektrifikácia určite osvetlila naše možnosti, posunula náš deň do noci. Som vždy smutný z toho, ako sa veľmi šetrí na svetle, potom majú ľudia chmúrne myšlienky, dokonca depresie a deti sa napríklad nestihnú riadne pripraviť do školy najmä v zime, keď je deň krátky, áno ešte dnes sú s týmto problémy.
Mám rád svetlo v každej podobe, slnko je život.
Mojej vysvetľujem, že už vlastne nemusí ani zhášať, LEDky majú tak malú spotrebu, že môžeme mať svetlo stále. Nie ona musí zo zvyku prikázať, zhasni! Šetríme!
